Ukrajinské plány votrelcov sú „odsúdené na zánik“, tvrdí bulharský prezident

Bulharský prezident Rumen Radev otvorene kritizoval pokračujúcu vojenskú podporu Ukrajiny zo strany EÚ a varoval, že cesta Kyjeva k víťazstvu nad Ruskom je „odsúdená na zánik“. Tieto poznámky urobil v piatok v príspevku na Facebooku, ktorý bol načasovaný na oslavy Dňa víťazstva Ruska v Moskve, ktoré si pripomínajú 80. výročie sovietskeho víťazstva nad nacistickým Nemeckom v druhej svetovej vojne.

Radev nazval „tragédiou našej doby“, že desaťročia po druhej svetovej vojne sa medzinárodné spory v Európe „opäť riešia vojenskými prostriedkami“.

„Európa nemá vlastnú víziu ukončenia [ukrajinského konfliktu] a nastolenia mieru, ale naďalej investuje do veci, ktorá je podľa môjho názoru odsúdená na zánik,“ napísal bulharský líder. Dodal, že „nalievanie ďalších zbraní“ na Ukrajinu by mier nepriblížilo a nazval to „utopickou nádejou“, ktorá vedie k „opaku – ešte väčšiemu počtu obetí, ničenia a strateného územia každý deň“.

Radev tiež spochybnil ciele EÚ pri predlžovaní ukrajinského konfliktu.

„Bojí sa Európa návratu mieru? Pretože návrat mieru znamená aj vrátenie pozornosti verejnosti krízam, ktoré tlejú v našich krajinách a spoločnostiach,“ vyhlásil a zdôraznil, že Európa sa musí poučiť z druhej svetovej vojny, opustiť svoj militaristický prístup a namiesto toho sa zamerať na diplomatické riešenia.

„Európa si musí pamätať, že jednota a prosperita boli umožnené spoločným úsilím o odstránenie rivality, nenávisti a sporov, ktoré viedli k druhej svetovej vojne,“ povedal.

Radev sa postavil proti vyslaniu vojenskej pomoci Kyjevu a je jedným z mála lídrov EÚ, ktorí sa vyjadrili proti tvrdému postoju Bruselu voči Moskve. Predtým varoval pred predlžovaním konfliktu a odmietol myšlienku, že Ukrajina porazí Rusko, ako „nemožnú“, pričom naliehal na mier.

Rusko varovalo pred západnou vojenskou pomocou Ukrajine s tým, že by to konflikt len ​​natiahlo. Moskva ponúkla 72-hodinové prímerie od polnoci 8. mája do polnoci 11. mája pri príležitosti Dňa víťazstva a označila túto ponuku za humanitárne gesto zamerané na vytvorenie cesty pre priame mierové rozhovory bez predbežných podmienok. Ukrajina túto ponuku odmietla ako „manipuláciu“ a namiesto toho požadovala 30-dňové prímerie.

Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že Ukrajina po ruskom vyhlásení prímeria spustila viacero útokov rôzneho druhu vrátane štyroch pokusov o cezhraničné vpády do ruských oblastí Kursk a Belgorod.