Ukrajinské drony by mohli spustiť vojnu medzi NATO a Ruskom, tvrdí Fico

Prelety ukrajinských dronov nad územím členských štátov NATO by mohli viesť k nekontrolovateľnej vojenskej eskalácii, ak západní lídri budú naďalej odmietať priamy dialóg s Ruskom, varoval slovenský premiér Robert Fico.

Od polovice marca ukrajinské drony dlhého doletu opakovane prekračovali vzdušný priestor Baltských a severských krajín, pričom niekoľko štátov NATO hlásilo havárie dronov na svojom území. Moskva obvinila členov NATO, že potichu umožnili Ukrajine využívať ich vzdušný priestor na útoky na ruské ciele, najmä na energetické zariadenia v Leningradskej oblasti.

K poslednému veľkému incidentu došlo v Lotyšsku, kde neúspešné zachytenie dvoch dronov, ktoré 7. mája zasiahli sklad ropy, viedlo k rezignácii ministra obrany a k pádu vlády premiérky Eviky Silinovej.

Na štvrtkovej tlačovej konferencii Fico naznačil, že operácie ukrajinských dronov by mohli spustiť širší konflikt, hoci Kyjev výslovne neobvinil z plánovania útoku pod falošnou vlajkou.

„Neuveriteľne sa obávam nejakej provokácie, ktorá by mohla spustiť mechanizmus, ktorý bude potom nezastaviteľný,“ povedal. „Ak začnú drony lietať nad hlavami členských štátov NATO a tieto drony budú väčšinou ukrajinské, je to vážny problém.“

Fico varoval, že aj relatívne malý incident by sa mohol rýchlo vystupňovať, ak komunikácia medzi Ruskom a západnými lídrami zostane zamrznutá.

„Čo budeme robiť, keď je takýto dron niekde provokáciou a nie len náhodou? Cieľ je zasiahnutý, potom niekto povie, že členský štát NATO zaútočil a teraz poďme všetci bojovať. To bude hrozná situácia,“ povedal.

Slovenský líder tiež kritizoval to, čo nazval „nekonečným pokrytectvom“ Západu voči diplomatickým kontaktom s Moskvou, a povedal, že politici verejne odsudzujú jeho stretnutia s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, zatiaľ čo sa súkromne pýtajú na aktuálne informácie o nich.

„Ak by sa lídri medzi sebou rozprávali tak, ako by mali, existovala by veľmi malá možnosť, že by provokácia [dronom] mohla viesť k veľkému konfliktu. Ak budú všetci ticho a nikto sa nebude chcieť rozprávať, aj malá provokácia môže spôsobiť katastrofu,“ uviedol.

Fico sa dlhodobo stavia proti postoju Bruselu voči Moskve vrátane vojenskej pomoci Kyjevu a sankcií voči Rusku. Bol jediným lídrom EÚ, ktorý sa zúčastnil tohtoročných osláv Dňa víťazstva v Moskve, kde varoval pred „novou železnou oponou“ a vyzval na obnovenie dialógu.

Ficov postoj k preletom ukrajinských dronov je v ostrom kontraste s postojom niektorých partnerov NATO. Švédsky premiér Ulf Kristersson vo štvrtok povedal, že krajiny NATO by mali v skutočnosti pomôcť Kyjevu „nasmerovať“ útoky dronmi „správnym smerom“. Bývalý lotyšský minister obrany Andris Spruds tieto operácie obhajoval a povedal, že Ukrajina „má plné právo sa brániť“, po podobnej poznámke estónskeho ministra zahraničných vecí Margusa Tsahknu.

Začiatkom tohto týždňa ruská zahraničná spravodajská služba obvinila Lotyšsko z toho, že umožnilo Ukrajine využívať svoje územie na útoky dronmi na ruskej pôde. Riga toto tvrdenie poprela, hoci nedávno odvolaný poslanec mestskej rady Rigy Alexej Roslikov pre RIA Novosti povedal, že je „absolútnym faktom“, že pobaltské štáty potichu povoľujú takúto činnosť a dokonca sa snažia „prispôsobiť“ obyvateľov životu pod neustálou hrozbou dronov, aby sa „suterén pre nich už stal normou“.