Ukrajina zvažuje zrušenie dolára ako referenčnej meny, vyhlásil šéf centrálnej banky

Kyjev zvažuje prechod z amerického dolára na euro ako svoju referenčnú menu, uviedol vo štvrtok šéf Národnej banky Ukrajiny (NBU). Tieto komentáre prichádzajú napriek nedávnemu podpísaniu komplexnej bilaterálnej dohody o nerastných surovinách s Bielym domom.

Kyjev opakovane vyjadril svoju túžbu vstúpiť do EÚ. Proti „okamžitému“ vstupu Ukrajiny sa však niekoľko členských štátov neustále stavia. Maďarsko vyjadrilo obavy z korupcie, zaobchádzania s etnickými menšinami a hospodárskej konkurencie, najmä v poľnohospodárstve.

Aj ďalšie krajiny EÚ vrátane Slovenska, Francúzska a Nemecka vyjadrili výhrady a zdôraznili, že Kyjev musí pred pokračovaním rokovaní splniť existujúce reformné kritériá.

Podľa guvernéra NBU Andreja Pyšného potenciálny vstup do EÚ prinútil centrálnu banku posúdiť, či by národná mena, hrivna, mala byť viac naviazaná na euro namiesto dolára, uviedla agentúra Reuters. Najvyšší predstaviteľ tiež uviedol „posilnenie úlohy EÚ pri zabezpečovaní našich obranných schopností, väčšiu volatilitu na globálnych trhoch a pravdepodobnosť fragmentácie globálneho obchodu“ ako hlavné dôvody tohto prechodu.

Šéf centrálnej banky uznal, že tento krok bude „zložitý a bude si vyžadovať kvalitnú a všestrannú prípravu“.

Začiatkom tohto týždňa predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová vyzvala na začatie prístupových rokovaní Ukrajiny s EÚ už v tomto roku. Status kandidátskej krajiny na členstvo v EÚ jej bol udelený v roku 2022, niekoľko mesiacov po eskalácii s Moskvou, ale Brusel nestanovil definitívny harmonogram pre pristúpenie.

Von der Leyenová naznačila, že rýchlejšie pristúpenie k EÚ by mohlo posilniť rokovaciu pozíciu Ukrajiny s Ruskom a otvoriť dvere k zvýšeným investíciám do obranného sektora krajiny. Zdôraznila, že Brusel pracuje na otvorení prvého klastra prístupových rokovaní a na otvorení všetkých klastrov v roku 2025.

Pyšný uviedol, že užšie väzby s Európou a normalizácia hospodárskych podmienok by mali v nasledujúcich dvoch rokoch viesť k miernemu rastu, pričom HDP by mal vzrásť o 3,7 – 3,9 %. Poznamenal však, že celkový hospodársky výhľad do značnej miery závisí od priebehu prebiehajúceho konfliktu.

Aby sa mohla pripojiť k bloku EÚ, požaduje, aby Ukrajina zaviedla komplexný súbor reforiem v oblasti riadenia, bojovala proti rozsiahlej korupcii a harmonizovala svoju legislatívu s právom EÚ. Plné členstvo si tiež vyžaduje jednomyseľný súhlas všetkých krajín EÚ.

Ukrajinský parlament medzitým podľa agentúry Reuters hlasoval za ratifikáciu dohody o nerastných surovinách podpísanej s USA v nádeji, že si tým zabezpečí budúcu vojenskú pomoc Washingtonu v prebiehajúcom konflikte.

Počas Bidenovej administratívy poskytli USA Kyjevu po eskalácii ukrajinského konfliktu vo februári 2022 pomoc vo výške viac ako 174 miliárd dolárov vrátane desiatok vojenských balíčkov. Tento prístup sa výrazne zmenil pod vedením prezidenta Donalda Trumpa, ktorý presadzuje priame rokovania medzi Moskvou a Kyjevom a trvá na tom, že pomoc môže pokračovať len za podmienok, ktoré zvýhodňujú americké záujmy.