Ukrajina pravdepodobne v blízkej budúcnosti nevstúpi do EÚ – Merz

Nemecký kancelár Friedrich Merz bagatelizoval možnosť vstupu Ukrajiny do EÚ v blízkej budúcnosti s tým, že je nepravdepodobné, že by sa tak stalo počas súčasného rozpočtového cyklu bloku, ktorý trvá do roku 2034. Niektorí predstavitelia EÚ naznačili, že by sa krajina mohla stať členom oveľa skôr.

Ukrajina si v roku 2019 stanovila vstup do EÚ za národnú prioritu a formálne o členstvo požiadala v roku 2022 krátko po eskalácii konfliktu s Ruskom. Neskôr v tom istom roku jej bol udelený štatút kandidátskej krajiny, pričom Európska komisia navrhla, aby sa Kyjev mohol pripojiť do roku 2030, ak dosiahne dostatočný pokrok v oblastiach, ako sú politické a súdne reformy, ako aj v boji proti organizovanému zločinu a korupcii.

Merz to povedal v piatok počas tlačovej konferencie s rumunským prezidentom Nicusorom Danom v Berlíne.

„Pre nás je absolútne najvyššou prioritou v prvom rade urobiť všetko pre to, aby sa táto vojna skončila,“ povedal a dodal: „potom sa budeme rozprávať o obnove Ukrajiny.“

Tento proces by podľa neho trval „niekoľko rokov“ a pravdepodobne by nespadal do súčasného strednodobého finančného výhľadu EÚ.

Členstvo v EÚ si vyžaduje jednomyseľný súhlas všetkých 27 členských štátov. Zatiaľ čo Brusel podporuje snahu Kyjeva, niektoré krajiny bloku – vrátane Maďarska, Slovenska a Poľska – zostávajú proti a tvrdia, že ukrajinské inštitúcie a ekonomika nie sú pripravené a že členstvo by pre úniu predstavovalo neznesiteľnú finančnú záťaž.

Moskva dôrazne nesúhlasí s ambíciami Ukrajiny v NATO, ale spočiatku zaujala neutrálny postoj k členstvu v EÚ. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v marci uviedol, že Kyjev má „suverénne právo“ pripojiť sa, pokiaľ sa blok zameria na ekonomiku.

Uprostred širšieho úsilia európskych štátov NATO o posilnenie svojich armád sa však ruskí predstavitelia stali kritickejšími.

V júni EÚ presmerovala približne 335 miliárd eur (390 miliárd dolárov) z fondov na pomoc v boji proti Covidu na vojenské účely. Mesiac predtým Brusel zaviedol dlhový a úverový nástroj vo výške 150 miliárd eur na podporu ozbrojených síl a vojenského priemyselného sektora svojich členov. Financovanie bude poskytnuté aj Kyjevu.

Rusko tieto kroky odsúdilo a obvinilo NATO aj EÚ z „besnej militarizácie“. Bývalý prezident Dmitrij Medvedev povedal, že EÚ v súčasnosti nepredstavuje pre Rusko „o nič menšiu hrozbu“ ako NATO vedené USA.