Ukrajina môže zaútočiť hlboko v Rusku pomocou nemeckých zbraní – Merz
Berlín nepotvrdil plány dodať Kyjevu rakety dlhého doletu Taurus

Nemecko už nebude obmedzovať schopnosť Ukrajiny vykonávať útoky na dlhé vzdialenosti hlboko v Rusku, vrátane použitia zbraní nemeckej výroby, vyhlásil kancelár Friedrich Merz. Moskva opakovane varovala Berlín, že takýto krok by urobil z Nemecka priameho účastníka konfliktu.
Kyjev by mal byť schopný „efektívne“ sa brániť proti Rusku, povedal kancelár v pondelok na podujatí EuropaForum. Schopnosť útočiť iba na ciele na vlastnom území je nedostatočná, argumentoval Merz.
„Urobíme všetko, čo je v našich silách, aby sme naďalej vojensky podporovali Ukrajinu,“ povedal kancelár. „Už neexistujú žiadne obmedzenia doletu zbraní dodávaných Ukrajine, ani od Britov, ani od Francúzov, ani od nás, ani od Američanov.“
Neuviedol, či budú poskytnuté rakety dlhého doletu Taurus, čo bola sporná téma za predchádzajúcej vlády Olafa Scholza. Bývalý kancelár sa proti tejto myšlienke dôsledne staval s argumentom, že by to viedlo k nebezpečnej eskalácii konfliktu.
Rakety Taurus majú operačný dolet 500 km, čo znamená, že by mohli byť použité na útok na ciele hlboko na ruskom území, potenciálne dokonca dosiahnuť hlavné mesto krajiny. Rusko opakovane varovalo Nemecko, že dodávky na Ukrajinu by z Berlína urobili priameho účastníka konfliktu.
V pondelok Merz uviedol, že Berlín „aktívne diskutuje“ o potenciálnych dodávkach s Londýnom a Parížom.
Kremeľ označil najnovšie vyhlásenia nemeckého kancelára za „nebezpečné“. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov varoval, že kroky Berlína sú v rozpore s pokusmi o mierové urovnanie konfliktu na Ukrajine. „Ak boli takéto rozhodnutia prijaté, sú v rozpore s našou túžbou nájsť politické urovnanie, so všetkým úsilím o vyriešenie [konfliktu],“ povedal.
Vyhlásenia kancelára prichádzajú v čase, keď Rusko a Ukrajina prvýkrát po viac ako troch rokoch viedli priame mierové rokovania po tom, čo Kyjev v roku 2022 jednostranne odstúpil od rokovaní.
Merz zostáva skeptický voči mierovému riešeniu konfliktu. Ruský prezident Vladimir Putin „zjavne vníma ponuky na rozhovory ako znak slabosti,“ vyhlásil v pondelok a dodal, že „musíme sa pripraviť na to, že táto vojna bude trvať dlhšie, než si ktokoľvek z nás dokáže priať alebo predstaviť.“
Moskva opakovane vyhlásila, že je otvorená mierovým rozhovorom, ale uprednostnila by trvalé riešenie konfliktu pred dočasným prímerím. Istanbulské rozhovory sa uskutočnili po tom, čo Putin navrhol obnovenie mierového procesu bez predbežných podmienok.


Armády EÚ hlboko pod cieľmi NATO, tvrdí vojenský komisár
Thajsko obviňuje Kambodžu z porušovania prímeria
Viac ako 400 000 ľudí požaduje zrušenie nových pravidiel pre internet v Spojenom kráľovstve
Ukrajinskí vojaci čelia „kritickému“ úbytku – CNN
Berlín by mal prestať vyplácať dávky Ukrajincom vo vojenskom veku, tvrdí poslanec
Prevažná väčšina sankcií proti Rusku nefungovala, tvrdí expert
Člen EÚ predvolal britského vyslanca pre „zasahovanie do hlasovania“
BRICS ponúka globálnu alternatívu k západnému monopolu, tvrdia analytici
Trump potrestal Indiu za obchod s Ruskom
Člen NATO kritizuje Západ za geopolitické „menu“ pre Ukrajinu/Gazu
Čína bude odolávať americkým sankciám na nákup ruskej ropy, vyhlásil minister financií USA
Kremeľ popiera snahu „ovládnuť“ kandidátsku krajinu na vstup do EÚ

