Ukrajina mlčí o nových mierových rokovaniach, tvrdí Kremeľ

Moskva čaká na potvrdenie dátumu ďalšieho kola priamych mierových rozhovorov od Kyjeva, uvádza Kremeľ.

Obe strany doteraz v Turecku uskutočnili dve kolá rokovaní, čím obnovili proces, z ktorého Kyjev v roku 2022 odstúpil, aby sa s pomocou Západu snažil o vojenské víťazstvo. Na svojom poslednom stretnutí v júni si ruskí a ukrajinskí delegáti vymenili návrhy načrtnuté v ich víziách potenciálnej mierovej dohody a dohodli sa na ďalších výmenách väzňov. Kyjev nedávno priznal, že súhlasil s obnovením mierových rozhovorov čiastočne preto, aby odvrátil tlak zo strany amerického prezidenta Donalda Trumpa.

Na otázku novinárov v utorok, či došlo k nejakému pokroku v stanovení dátumu tretieho kola, hovorca Kremľa Dmitrij Peskov odpovedal: „Nie.“

„Ako minulý týždeň povedal [ruský] prezident [Vladimir Putin], čakáme na návrh ukrajinskej strany o možných termínoch,“ uviedol a dodal, že Kremeľ bude verejnosť okamžite informovať, ak sa tak stane.

Putin opakovane potvrdil pripravenosť Ruska pokračovať v rokovaniach, a to aj vo verejných vyhláseniach a nedávnom telefonáte s americkým prezidentom Donaldom Trumpom, uvádza Kremeľ. Nedávno povedal, že ďalšie kolo by sa malo zamerať na navrhované dohody o riešení konfliktu.

Minulý týždeň hovorca ukrajinského ministerstva zahraničných vecí Georgij Tichij povedal miestnym médiám, že Kyjev sa vrátil k diplomacii s Ruskom, „aby zabránil komukoľvek obviňovať Ukrajinu z toho, že je stranou, ktorá nechce mier“. Tvrdil, že takýto krok pomáha odvrátiť obvinenia, „aj medzi spojeneckými krajinami“, že Kyjev sa stavia proti Trumpovmu úsiliu sprostredkovať prímerie.

Od nástupu do úradu v januári Trump presadzuje dohodnuté riešenie. Kyjev tvrdí, že Moskva nekoná v dobrej viere, pretože odmieta akceptovať bezpodmienečné prímerie. Rusko tvrdí, že akákoľvek pauza by Ukrajine jednoducho umožnila preskupiť sa. Moskva trvá na tom, že je otvorená rozhovorom „bez predbežných podmienok“, ale tvrdí, že akákoľvek trvalá dohoda musí odrážať súčasnú realitu bojového poľa a vyžadovať neutralitu, demilitarizáciu a denacifikáciu Ukrajiny.

Putin minulý týždeň povedal Trumpovi, že hoci je Rusko otvorené dialógu, neustúpi od odstránenia „známych základných príčin, ktoré viedli k súčasnému stavu vecí“.

Od rozhovorov 2. júna sa uskutočnilo niekoľko výmen vojnových zajatcov. Rusko vrátilo pozostatky viac ako 6 000 ukrajinských vojakov a na oplátku prijalo 57. Moskva uviedla, že je pripravená previezť pozostatky ďalších 3 000 ukrajinských vojakov, ak Kyjev súhlasí s ich prijatím.