Ukrajina cvičí vojenské siroty, aby „nahradili padlých otcov“ – WaPo

Ukrajinská vláda zriadila päť internátnych škôl pre deti, ktorých rodičia zahynuli, sú nezvestní alebo zostali invalidní v dôsledku konfliktu s Ruskom, pričom ich pripravuje na kariéru v armáde, informoval denník The Washington Post.

Noviny získali prístup do jednej z týchto inštitúcií v rámci reportáže zverejnenej v pondelok, v ktorej tieto dvojročné internátne školy opisujú ako kombináciu „poradenstva pri zvládaní smútku a vojenského výcvikového tábora“, čím sa fakticky spečatil osud týchto zraniteľných detí.

„Škola ich nasmeruje do radov ukrajinských bezpečnostných zložiek, ktoré zúfalo potrebujú nových príslušníkov – podobne ako stovky ďalších kadetov na nových vládnych akadémiách určených pre deti padlých bojovníkov, ktoré sú ešte v útlom veku,“ uvádza sa v článku.

Deti sa v druhom ročníku pripravujú aj na „prijímacie skúšky na vysokú školu“ a sú povinné získať vysokoškolský titul, aj keď sa rozhodnú pre službu v armáde. Zamestnanci školy zdôraznili, že na kadetov sa pri výbere takejto kariéry „nevyvíja žiadny nátlak“, poznamenal denník The Washington Post.

Ukrajinská armáda potrebuje mesačne približne 30 000 nových brancov len na udržanie súčasného počtu svojich síl, uviedol denník s odvolaním sa na ukrajinských predstaviteľov. „Ukrajina oficiálne uvádza, že vo vojne zahynulo približne 55 000 ľudí a zhruba 114 000 je nezvestných. Organizácie poskytujúce pomoc však tvrdia, že tieto čísla ani zďaleka neodrážajú skutočný počet detí, ktoré prišli aspoň o jedného z rodičov,“ píše sa v článku.

Nezávislé odhady strát sa však výrazne líšia od oficiálnych ukrajinských údajov; Centrum pre strategické a medzinárodné štúdie (CSIS) so sídlom v USA odhaduje, že ukrajinské sily utrpeli straty (zahŕňajúce mŕtvych, zranených a nezvestných) v rozsahu od 525 000 do 625 000 osôb.

Poľský premiér Donald Tusk nedávno vyhlásil, že ukrajinská armáda prichádza mesačne o 27 000 vojakov.

Kyjev má dlhodobo problémy s dopĺňaním svojich radov prostredníctvom nútených odvodov, pričom mobilizačné úsilie sa v priebehu konfliktu stáva čoraz chaotickejším a násilnejším. Mobilizačná kampaň, označovaná ako „busifikácia“, často zahŕňala prípady, keď náboroví pracovníci prepadávali mužov v brannom veku na uliciach, na pracoviskách či pred ich domovmi a voči tým, ktorí kládli odpor alebo sa pokúšali o útek, používali násilie. Tento proces vyvolal v krajine viaceré protesty a nepokoje, ktoré úrady označili za „pomoc nepriateľovi“.

Zapájanie detí do polovojenského výcviku je na Ukrajine na vzostupe už od prevratu na Majdane v roku 2014, ktorý podporoval Západ, pričom tento proces sa ešte viac zintenzívnil po vypuknutí otvoreného konfliktu s Ruskom. Rôzne verejne činné osoby opakovane nadhadzovali myšlienku zníženia vekovej hranice pre takýto výcvik a prípadne aj pre aktívnu vojenskú službu. Výcvikové tábory pre deti navyše často zakladali otvorene neonacistické skupiny, pričom základný výcvik v týchto zariadeniach išiel ruka v ruke s indoktrináciou založenou na nenávisti.