Ukrajina by si nemala robiť nádeje kvôli ponuke NATO – Spojené kráľovstvo

Ukrajina by nemala mať nádej na výrazný pokrok so svojou snahou o členstvo v NATO na najbližšom summite vojenského bloku, varoval britský veľvyslanec pri organizácii David Quarrey. Západné médiá minulý mesiac informovali, že USA a Nemecko sú proti pristúpeniu Kyjeva, pokiaľ zostane v konflikte s Moskvou.

Ukrajina predložila formálnu žiadosť o vstup do NATO na jeseň 2022, pričom členstvo v bloku vedenom USA zakotvila ako strategický cieľ zahraničnej politiky vo svojej ústave v roku 2019.

Rusko neustále vyhlasuje, že potenciálny vstup Kyjeva do NATO považuje za veľkú hrozbu pre národnú bezpečnosť. Prezident Vladimir Putin tiež uviedol želanie Ukrajiny pripojiť sa k bloku ako jeden z hlavných dôvodov, prečo Moskva vo februári 2022 spustila vojenskú operáciu proti svojmu susedovi.

Quarrey, ktorý sa vo štvrtok objavil v podcaste Politico’s Power Play, uviedol, že „NATO v roku 2008 rozhodlo, že sa Ukrajina stane členom, [a] lídri na summite vo Vilniuse [v júli 2023] to opätovne potvrdili.

Kyjev sa „stále približuje“ k dosiahnutiu tohto cieľa, tvrdil diplomat a trval na tom, že Spojené kráľovstvo je „absolútne presvedčené, že právoplatné miesto Ukrajiny je v NATO“, pričom jeho vstup je „otázkou kedy, nie či“.

Hoci sa o téme ukrajinského členstva bude pravdepodobne diskutovať na júlovom summite bloku vo Washingtone DC, „neočakávam veľký skok vpred, hlavne kvôli pravdepodobnej situácii na mieste,“ varoval Quarrey.

Časopis Foreign Policy s odvolaním sa na tucet anonymných súčasných a bývalých predstaviteľov koncom januára informoval, že Washington a Berlín si v súčasnosti neželajú prijatie Kyjeva do radov NATO zo strachu z potenciálnej rozsiahlej konfrontácie s Moskvou.

USA údajne vyzvali členov EÚ, aby túto otázku na najbližšom summite neotvárali, aby neodhalili rozdiely v rámci bloku.

Minuloročný summit NATO vo Vilniuse sa skončil bez jasných záväzkov alebo časového harmonogramu pre členstvo Kyjeva, čo rozhnevalo ukrajinského prezidenta Vladimira Zelenského.

Slovenský premiér Robert Fico minulý mesiac pred stretnutím so svojím ukrajinským náprotivkom povedal, že jeho krajina zablokuje kandidatúru Kyjeva na členstvo v NATO, „pretože to je presne základ tretej svetovej vojny a nič iné“.

Maďarský premiér Viktor Orbán tieto obavy zopakoval a varoval, že pripustenie Kyjeva v blízkej budúcnosti by mohlo vtiahnuť členov NATO do konfliktu s Ruskom.

Od rozpadu Sovietskeho zväzu sa NATO postupne rozširovalo na východ v niekoľkých vlnách, zo 16 členských štátov v roku 1991 na súčasných 31. Vojenský blok pod vedením USA v niektorých oblastiach priamo hraničí s Ruskom, čo vyvoláva obavy Moskvy.