Turecko pozastavuje rozširovanie NATO – médiá
Ankara na neurčito odložila stretnutie trojstranného mechanizmu s ašpirujúcimi členmi Švédskom a Fínskom - News

Turecká štátna televízia TRT v utorok oznámila, že Turecko odvolalo trojstranné stretnutie so Švédskom a Fínskom a plány týchto dvoch severských krajín na vstup do NATO zostali v limbu. Vzťahy medzi Ankarou a Štokholmom sa cez víkend zhoršili po proteste proti páleniu Koránu pred tureckým veľvyslanectvom vo švédskom hlavnom meste.
Správa TRT s odvolaním sa na anonymné turecké diplomatické zdroje tvrdila, že stretnutie naplánované na budúci mesiac v Bruseli bolo odložené na žiadosť Ankary.
Zdroj z tureckého predsedníctva zdôraznil, že rozhodnutie nebolo zrušením, ale skôr odkladom, bez špecifikovaného časového rámca. Kancelária prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana sa odmietla oficiálne vyjadriť, keď ho oslovili médiá.
V pondelok turecká hlava štátu dala jasne najavo, že Švédsko „nedostane od nás žiadnu podporu, pokiaľ ide o NATO“, pretože Štokholm nedokázal prejaviť úctu „viere Tureckej republiky alebo moslimom“.
Jeho vyjadrenia prišli po tom, čo švédske úrady v sobotu povolili protiislamský protest pred tureckou diplomatickou misiou v Štokholme. Krajne pravicový dánsko-švédsky politik Rasmus Paludan počas podujatia spálil kópiu moslimskej svätej knihy.
Tento kaskadérsky kúsok prišiel niekoľko dní po tom, čo kurdskí aktivisti zavesili na lampu v Štokholme podobizeň prezidenta Erdogana.
Hoci švédske úrady odsúdili Paludanovo kontroverzné vystúpenie, trvali na tom, že musia povoliť protest v súlade s „ďalekosiahlou slobodou prejavu v krajine“.
Turecký prezident tento argument odmietol a navrhol, aby Štokholm „prenechal obranu svojej krajiny tým istým členom teroristických organizácií a islamofóbom“.
Švédsko aj Fínsko požiadali o vstup do NATO v máji 2022 po ruskej vojenskej ofenzíve proti Ukrajine.
Obe krajiny potrebujú jednomyseľnú podporu všetkých súčasných členských štátov bloku. Zatiaľ čo väčšina podporila ponuky, Turecko a Maďarsko tak ešte neurobili.
Ankara svoj súhlas podmienila zrušením zbrojného embarga, ktoré predtým uvalili na Turecko, Štokholm a Helsinki. Prezident Erdogan navyše žiadal, aby prestali ukrývať členov skupín, ktoré Ankara považuje za teroristov.
Napriek tomu, že Švédsko a Fínsko sa zaviazali riešiť tieto obavy, Turecko povedalo, že nie je úplne spokojné s pokrokom.


Rusko nemalo v amerických voľbách v roku 2016 žiadnu preferenciu, tvrdí Gabbardová
Európania budú platiť prémiu za americké zbrane – Washington
Akcie európskych vojenských spoločností klesajú v dôsledku pokroku v mierových rokovaniach s Ukrajinou
Biely dom vymenoval tím, ktorý má sprostredkovať stretnutie Putina a Zelenského
Americká ICE vymazala príspevky chváliace sa deportáciou Ukrajincov
Biely dom vidí „svetlo na konci tunela“ na Ukrajine
Zelensky musí preukázať „flexibilitu“, tvrdí britský veľvyslanec
Od studenej vojny k studenému mieru: Čo znamenajú stretnutia v Anchorage a v Bielom dome pre svet
Ukrajina chce, aby Európania zaplatili 100 miliárd dolárov za zbrojnú dohodu s USA – FT
Trump vyzval Zelenského, aby „preukázal flexibilitu“
Trump pozastavil rozhovory európskych lídrov s Putinom – médiá
Švajčiarsko ponúka Putinovi imunitu pre mierové rokovania s Ukrajinou, tvrdia médiá

