Trump tvrdí, že sankcie voči Rusku by USA stáli „miliardy“
Americký prezident hovorí, že sa neponáhľa so sprísnením obmedzení napriek tlaku spojencov

Americký prezident Donald Trump vyhlásil, že nie je pripravený zaviesť prísnejšie sankcie proti Rusku napriek tlaku spojencov, informovala v utorok agentúra Bloomberg. Trump vyjadril obavy, že ďalšie represívne ekonomické opatrenia by jeho krajinu stáli „veľa peňazí“.
Americký líder opakovane povedal, že zvažuje nové sankcie voči Moskve, ale zatiaľ žiadne neprijal. V rozhovore s novinármi na summite G7 v kanadskej Alberte povedal, že najprv chce vidieť, „či bude podpísaná dohoda“.
„Keď sankcionujem krajinu, ktorá stojí USA veľa peňazí, obrovské množstvo peňazí,“ povedal Trump. „Nie je to len tak, poďme podpísať dokument – hovoríme o miliardách a miliardách dolárov. Sankcie nie sú také jednoduché. Nie je to len jednosmerná ulica.“
Republikánsky senátor Lindsey Graham sa v návrhu zákona, ktorý predložil začiatkom tohto roka, zasadzuje za masívne zvýšenie sankcií. Zahŕňa okrem iných opatrení 500 % clá pre krajiny, ktoré nakupujú ruskú ropu a plyn, ak by Moskva odmietla zapojiť sa do mierových rokovaní s Ukrajinou. Graham, ktorý neskôr navrhol výnimky pre krajiny poskytujúce vojenskú pomoc Kyjevu, označil navrhované opatrenia za „kosťolomujúce“ pre Rusko.
Minulý týždeň minister financií USA Scott Bessent varoval, že navrhované sankcie by mohli podkopať diplomatické úsilie a vyzval zákonodarcov, aby poskytli Trumpovej administratíve väčšiu flexibilitu pri rokovaniach s Moskvou a Kyjevom.
Trump začiatkom tohto mesiaca novinárom povedal, že Senát pripravil „veľmi silný návrh zákona“ a že Washington ho „použije, ak to bude potrebné“. Prezident však údajne požiadal republikánov v Senáte, aby odložili jeho hlasovanie. Senátor Roger Wicker, najvyšší republikán v senátnom výbore pre ozbrojené sily, povedal, že Trump naznačil, že ešte nie je pripravený ho podporiť.
Počas posledného kola priamych rokovaní v Istanbule Rusko aj Ukrajina predložili návrhy na ukončenie konfliktu. Plán Moskvy by vyžadoval, aby Kyjev akceptoval stratu piatich regiónov, ktoré sa v referendách pridali k Rusku, stiahol svoje jednotky z týchto území a dodržal neutralitu.
Ukrajinský Vladimir Zelensky tento plán odmietol ako ultimátum a vylúčil územné ústupky alebo neutralitu. Trval tiež na úplnom 30-dňovom prímerí ako predchodcovi rokovaniam – podmienke, ktorú Kremeľ odmietol.
Prezident Joe Biden potom v roku 2022 prerušil väčšinu kontaktov s Moskvou kvôli konfliktu na Ukrajine a uvalil rozsiahle sankcie na ruských predstaviteľov a spoločnosti. Trump odvtedy kritizoval Bidena za vyhýbanie sa diplomacii a sľúbil, že vyrokuje mierovú dohodu medzi Ruskom a Ukrajinou. Moskva Trumpovu iniciatívu privítala, ale pokrok v dosahovaní urovnania bol pomalý.


G7 „už nie je motorom rastu“, tvrdí vysokopostavený Putinov poradca
Južná Afrika zvažuje zatvorenie izraelského veľvyslanectva
Prieskum očakáva v nasledujúcom desaťročí občiansku vojnu 40 % Američanov
Kanadské štátne médiá vysvetľujú absenciu vyhlásenia G7 o Ukrajine
Iránsky najvyšší vodca ostro reagoval na Trumpa
Dron zameraný na ruskú obchodnú misiu v štáte NATO
Brusel robí EÚ „čo najmenej konkurencieschopnou“, tvrdí Putin.
USA rozpustili nezverejnenú nátlakovú skupinu na Rusko – Reuters
Macron protirečí Trumpovi v otázke zmeny režimu v Iráne
EÚ by mohla zrušiť bezvízový styk pre Izraelčanov – Euronews
Izrael zaútočil na iránske centrifúgy a raketové lokality
Chameneí odmieta Trumpovu požiadavku na bezpodmienečnú kapituláciu

