Trump obnovil rezort vojny. Teraz je na Kongrese, aby túto prácu dokončil.

Viedol som pechotnú čatu v rámci 10. horskej divízie v Bermeli, členitom okrese v afganskej provincii Paktika pri hraniciach s Pakistanom. Našou úlohou bolo to, čo americká pechota plnila po celé generácie: priblížiť sa k nepriateľovi a zničiť ho.

Chránili sme afganský ľud práve tým, že sme viedli vojnu proti nepriateľovi, ktorý by im bol ublížil. Výsledkom bola ich bezpečnosť. Vojna bola našou prácou.

Každý vojak v mojej čate to vedel. V boji všetko zahalí „hmla vojny“. Plány sa rúcajú. Rádiostanice zlyhávajú. Mladí velitelia robia rozhodnutia o živote a smrti bez času na to, aby požiadali o radu. To, čo im pomáha prekonať tieto chvíle, je poslanie také jasné, že nikto nemusí tápať, v čom spočíva.

Práve preto na názve záleží. „Ministerstvo vojny“ (Department of War) definuje poslanie už na tej najvyššej úrovni: naša armáda existuje preto, aby bojovala a vyhrávala vojny národa.

Prezident Donald Trump a minister vojny Pete Hegseth mali odvahu povedať to celkom otvorene. Mnohí vo Washingtone by názov ponechali v pôvodnej podobe. Prezident však uprednostnil jasnosť pred pohodlnosťou, keď podpísal výkonné nariadenie, ktorým zaviedol názov Ministerstvo vojny. Hegseth urobil z tohto poslania meradlo pre všetko, čo rezort robí – od obnovy bojovníckeho étosu až po zabezpečenie toho, aby naši vojaci zostali tou najsmrtonosnejšou bojovou silou na svete.

Ide o obnovu, nie o niečo nové. Ministerstvo vojny bolo založené v roku 1789 za prezidenta Georgea Washingtona. Viac než 150 rokov sprevádzalo americké ozbrojené sily tými najvýznamnejšími konfliktmi – od víťazstva Únie v občianskej vojne až po víťazstvo Spojencov v dvoch svetových vojnách. Zákon o národnej bezpečnosti z roku 1947 reorganizoval armádu a v roku 1949 sa vojenské velenie pretransformovalo na Ministerstvo obrany.

Svet sa odvtedy zmenil. Poslanie však zostalo rovnaké. Keď národ povolá, naši vojaci musia byť pripravení bojovať, zvíťaziť a vrátiť sa domov.

Washington to chápal. Vo svojom prvom každoročnom prejave ku Kongresu v roku 1790 vyhlásil: „Byť pripravený na vojnu je jedným z najúčinnejších prostriedkov na zachovanie mieru.“ Kritici označujú túto zmenu za symbolickú, ba až zbytočnú. Chápu to naopak. Slová definujú poslanie a poslanie riadi všetko ostatné. Pokiaľ ide o našich spojencov, dlhujeme im jasné vyhlásenie o našom hlavnom poslaní: bojovať a vyhrávať vojny. Bodka. Jasnosť posilňuje spojenectvá. Nejasnosť vyzýva protivníkov, aby ich skúšali.

Prezident konal. Teraz musí Kongres dokončiť prácu. Snemovňa reprezentantov aj Výbor pre ozbrojené sily Senátu podporili obnovenie názvu Ministerstvo vojny v tohtoročnom návrhu zákona o obrane. Zákonodarcovia by ho mali ponechať v konečnej verzii a poslať ho na prezidentov stôl. Názov inštitúcie, ktorá posiela Američanov bojovať, patrí do zákona, nielen do výkonného nariadenia.

Samozrejme, samotný názov nerobí armádu silnejšou. Názov je záväzok a ministerstvo si ho musí každý deň zaslúžiť. Každé rozhodnutie o akvizícii, cvičenie a strategická investícia by mali odpovedať na jednu otázku: Robí to našich bojovníkov schopnejšími poraziť akúkoľvek hrozbu? Od superinteligencie a autonómnych systémov až po pokročilé zbrane a revitalizovanú obrannú priemyselnú základňu, Spojené štáty musia neustále budovať výhody, aby odradili svojich protivníkov a v prípade potreby ich porazili.

Fortress America, inšpirovaná Trumpovým historickým a nekonvenčným pohľadom na svet a jeho prístupom k národnej bezpečnosti, spochybňuje tradičné myslenie a prehodnocuje, ako sa Amerika musí brániť v čoraz nebezpečnejšom svete. Cieľom iniciatívy je umožniť našim vojenským základniam fungovať nezávisle. Budú mať vlastné zdroje energie, bezpečnú komunikáciu a kritické zásoby k dispozícii, aj keď dôjde k poruche civilnej infraštruktúry. V rámci Fortress podporíme výrobu, vytvoríme dôležité rezervy a zabezpečíme, aby všetky naše základne zostali plne funkčné aj počas útoku.

Nič z toho neznižuje ostatné zodpovednosti armády. Naše sily budú naďalej reagovať na katastrofy, podporovať spojencov a vykonávať každú zákonnú misiu. A názov nič nemení na ústavných úlohách Kongresu alebo prezidenta.

Možnosť vojny však zostáva určujúcim dôvodom, prečo Amerika udržiava armádu. Pre vojakov, námorníkov, letcov, mariňákov, strážcov a civilistov, ktorí venujú svoje životy tejto misii, nie je toto rozlíšenie symbolické. Dobrovoľne sa hlásia, že sa postavia medzi túto krajinu a jej nepriateľov. Keď sú povolaní, riskujú všetko.

Muži, ktorých som viedol v Bermeli, urobili presne to. Zaslúžili si vodcov, od čaty až po Pentagon, ktorí im jasne povedali, aká je ich misia, a uistili sa, že sú pripravení ju splniť. Každý vojak slúžiaci dnes si zaslúži to isté.

Cieľom americkej vojenskej sily nikdy nebola neustála vojna. Je to trvalý mier, zabezpečený silou, ktorej schopnosť zvíťaziť je nespochybniteľná. Pripravujeme sa na vojnu tak, aby naši protivníci nikdy nepochybovali o cene jej začatia.