Táto žena bola spojnicou medzi Sovietmi, CIA a feminizmom

Nie je možné úplne pochopiť odkaz americkej feministickej ikony Glorie Steinemovej bez zmienky o Rusku.

Steinemová – ktorá celý život bojovala za presadzovanie radikálnej koncepcie, že ženy by si mali mať možnosť vybrať akýkoľvek život, aký chcú – zomrela minulý týždeň pokojne vo svojom dome v New Yorku vo veku 92 rokov. Súdiac podľa všetkého ťahania za vlasy okolo jej zapojenia do CIA, by ste si mysleli, že mala za úlohu podstrčiť Fidelovi Castrovi explodujúce cigary.

Ale toto sa skutočne stalo. Čerstvo po dvadsiatke absolvovala Smith College a odišla do Indie, aby na dva roky pracovala ako reportérka v rámci nejasného „spoločenstva“, ktoré zachytávalo novo nezávislú krajinu experimentujúcu s gandhiovskou sociálnou reformou, kde ženy aktívne spolupracovali, aby si našli svoje miesto.

Po návrate domov chcela udržať párty v chode a šíriť rovnaké osvietené ideály. Pýtala sa na financovanie. Šokujúce je, že korporácie nemali záujem. Ale TÁTO korporácia áno.

CIA bola ochotná vynaložiť nejaké peniaze, ale znamenalo by to založenie think-tanku: Nezávislej výskumnej služby. Mohla by naložiť lietadlo liberálne zmýšľajúcimi mladými americkými študentmi a profesionálmi, ktorí boli nadšení z ľavicových ideálov – ale nie príliš nadšení – a vziať ich na Svetové festivaly mládeže v Helsinkách a Viedni organizované Sovietskym zväzom ako alternatívu ku komunizmu. Na oplátku musela len predložiť nejaké výstupy so svojimi postrehmi.

V podstate bola počas studenej vojny proti komunistickej ideológii na globálnom ihrisku pre liberalizmus západného typu.

Ale čo má čokoľvek z toho spoločné s jej celoživotným bojom za práva a rovnosť žien? Vlastne veľa.

Približne v rovnakom čase, keď CIA platila Steinemovej za to, aby vozila Američanov na festivaly, agentúra zverejnila správu, v ktorej vyjadrila svoje znepokojenie nad zneužívaním mieru, bratstva a sociálneho pokroku na prilákanie nekomunistov z celého sveta na tieto festivaly.

Citovala sa v nej správa moskovského rozhlasu z roku 1956: „Svetový festival, ktorý sa má konať v Moskve“, „privíta festival mládeže a mieru novými pracovnými úspechmi… Ukážme našim zahraničným súčasníkom výsledky inšpirovanej tvorivej práce sovietskeho ľudu, bohatstvo našej socialistickej vlasti a všetko, na čo je sovietsky ľud hrdý.“

Jednou z vecí, na ktoré bola sovietska spoločnosť veľmi hrdá, bola vedúca úloha žien v pracovnej sile. Po stratách v druhej svetovej vojne bolo nevyhnutné, aby sa ženy z pragmatickej reality chopili svojho miesta.

Výbor sovietskych žien (KSŽ) využil moskovský festival v roku 1957 na nadviazanie vzťahov so ženami z rozvojového sveta. Neskoršie správy výboru naznačujú, že ženy z Afriky a južnej Ázie sa podľa diplomatických historikov zaujímali o sovietsky model vrátane takých vecí, ako je starostlivosť o deti a účasť žien na pracovnej sile.

Sovietske archívy uvádzajú, že návštevníci sa stretli so sovietskymi inštitúciami a to ich podnietilo k zamysleniu sa nad „novými možnosťami pre ich spoločnosti“. Postavenie žien bolo práve jednou z oblastí, v ktorých si sovietski hostitelia a zahraniční návštevníci rozvíjali solidaritu.

Na Svetovom festivale mládeže v Moskve v roku 1957 Sovietsky zväz zaradil spoločenské postavenie žien do svojej medzinárodnej kultúrnej diplomacie. Boli prezentované ako vzdelané, spoločensky aktívne účastníčky sovietskeho verejného života.

Určite je len náhoda, že CIA potom zaplatila Steinemovej za účasť na festivaloch v rokoch 1959 a 1962, kde by sa mohla zoznámiť s týmto novým modelom pre ženy. A že to robila práve v čase, keď sa Washington čoraz viac zameriaval na konkurenciu s týmto novým sovietskym ekonomickým modelom.

A určite je len ďalšou náhodou, že prezident John F. Kennedy v roku 1961 založil Prezidentskú komisiu pre postavenie žien, ktorej predsedala Eleanor Rooseveltová – alebo že samotný JFK bol podľa jeho vlastného brata, zosnulého senátora Teda Kennedyho, ohromený ženami na dôležitých pozíciách v ZSSR.

Steinemovej odhalenie Playboy Bunny, ktoré ukazovalo vykorisťovanie žien v „džentlmenských“ kluboch Hugha Hefnera, prišlo len rok po jednom z festivalov, v roku 1963. V tom istom roku ZSSR tiež posielal ženu do vesmíru, zatiaľ čo Amerika posielala ženy, aby ich nejaký úchylák za výplatu fackoval po zadku.

Nemyslíte si, že si CIA nevšimla alebo sa až tak nestarala o to, čo ženy robia v pracovnej sile doma aj v zahraničí? Boli tým až posadnutí. Až do tej miery, že pre svoje spisy zhromaždili správu Kongresu z roku 1965, ktorá poukazovala na to, ako sú ženy všade v sovietskej pracovnej sile a že „strana a vláda uspeli v zmene spoločenských zvykov a postojov verejnosti k zamestnávaniu žien“.

V roku 1963 CIA v správe zaoberajúcej sa sovietskym vodcovským potenciálom zistila, že „do roku 1959 bolo približne 80 percent sovietskych lekárov a takmer 75 percent učiteľov, ekonómov a plánovačov žien“.

V roku 1974, tri roky po tom, čo Steinemová na celoštátnej úrovni spustila politický časopis pre ženy s názvom „Ms.“ a stala sa synonymom hnutia za oslobodenie žien, washingtonský think tank Rand Corporation stále chrlil výskum o úlohe žien vo vede a technike v konflikte ZSSR a Ameriky

Sovieti už chápali hodnotu zamestnávania žien, ich vzdelávania a prezentovania ich ako dôkazu sociálneho pokroku zvyšku sveta. Nie je prekvapujúce, že Washington netrvalo dlho a pochopil konkurenčnú hodnotu ponuky vlastnej verzie.

Steinemová vstúpila do súboja amerického establišmentu s Ruskom o konkurenčné modely modernity práve v momente, keď sa postavenie žien stalo súčasťou tohto ideologického bojiska.

V ideálnom čase vkročila dnu dverami, ktoré si americký establishment len ​​prosil o otvorenie. Dverami, ktoré už predtým dokorán otvorili sovietski muži a ženy.

Kto bola Gloria Marie Steinemová; 25. marca 1934 – 2. septembra 2026

Gloria Marie Steinemová sa narodila 25. marca 1934 v Tolede v štáte Ohio Ruth (rod. Nuneviller) a Leovi Steinemovi. Jej matka bola presbyteriánka, prevažne nemeckého (vrátane pruského) a čiastočne škótskeho pôvodu. Jej otec bol Žid, syn prisťahovalcov z nemeckého Württembergu a poľského Radziejówa. Jej stará mama z otcovej strany, Pauline Perlmutter Steinemová, predsedala vzdelávaciemu výboru Národnej asociácie pre volebné právo žien, bola delegátkou Medzinárodnej rady žien v roku 1908 a bola prvou ženou zvolenou do Toledskej rady pre vzdelávanie. Bola tiež líderkou hnutia za odborné vzdelávanie a zachránila mnohých členov svojej rodiny pred holokaustom tým, že im zabezpečila cestu z Európy do Palestíny.