Táto spoločnosť kedysi vyrábala zbrane pre nacistov. Teraz to isté urobí pre Izrael.

Jeden z najväčších a najikonickejších nemeckých výrobcov automobilov, Volkswagen (VW), a jeden z najznámejších izraelských výrobcov zbraní, Rafael Advanced Defense Systems, súčasť globálnej skupiny Rafael Group, plánujú spoluprácu. Ak sa projekt zrealizuje, VW premení jednu zo svojich nemeckých tovární v historickom meste Osnabrück z výroby automobilov na výrobu komponentov izraelského systému protiraketovej obrany Iron Dome.

Existujú dobré dôvody, prečo to vyvolalo pochybnosti. V prvom rade to odráža nielen rastúce problémy VW, ale aj problémy životne dôležitého nemeckého automobilového sektora a nemeckej ekonomiky ako celku. Ako poznamenal Financial Times, projekt VW-Rafael by bol „doteraz najvýraznejším príkladom nemeckého automobilového priemyslu, kde zisky prudko klesli“, ktorý sa snaží zachrániť vstupom do „prosperujúceho obranného sektora“.

Tento klesajúci zisk je spôsobený mnohými faktormi: čínskou konkurenciou; neschopnosťou Nemecka držať krok s najmodernejšími technológiami, komunikačnou infraštruktúrou a obchodnými praktikami; americkou sabotážou prostredníctvom colnej vojny a okrádaním nemeckých spoločností prostredníctvom dotácií; a v neposlednom rade hrozné náklady na energiu, ktoré si celá EÚ spôsobila tým, že začala vojnu – prostredníctvom ukrajinskej zástupkyne a sankcií – proti Rusku.

Prechod na výrobu vecí pre armádu je medzitým len malou časťou dychberúco pomýlenej reakcie Nemecka: Konkrétne ide o politiku masívneho verejného dlhu – pod takzvaným konzervatívnym vplyvom – na financovanie bizarnej formy vojenského keynesianizmu, ktorý je založený na ilúziách (nie, Rusko sa nechystá zaútočiť), vytvára sebaposilňujúcu sa rusofóbiu (ktorá ešte viac sťažuje návrat k normálu) a nebude fungovať ako ekonomický impulz, ako pripustil aj zvyčajne vládou podporovaný Spiegel.

Stručne povedané, Osnabrückov plán ako hranol spája mnohé z najhorších – a samospôsobených – problémov Nemecka a tú najhlúpejšiu predstavu o tom, ako ich riešiť.

Projekt VW-Rafael má však očividne aj úplne iný, ešte horší rozmer: Plán zahŕňa aj spoluúčasť Nemecka na izraelských zločinoch, tvrdohlavú politiku, ktorá je hlboko nemorálna, prekrútila domácu politiku a diskurz Nemecka smerom k cynickému rasizmu, cenzúre a autoritárskym obmedzeniam slobody prejavu (ako potvrdila správa OSN) a navyše je aj hlúpo krátkozraký, pretože odcudzuje väčšinu sveta, a najmä jeho rastúcu časť na globálnom Juhu.

Táto spoluúčasť nerobí projekt VW-Rafael jedinečným. Naopak, je typický pre desaťročia neustále sa rozširujúcej a zintenzívňujúcej spolupráce medzi izraelským vojenským, technologickým a priemyselným sektorom a spoločnosťami z celého sveta, ako nedávno načrtla správa osobitnej spravodajkyne OSN Francescy Albaneseovej s názvom Od ekonomiky okupácie k ekonomike genocídy. Vzhľadom na mnohé zločiny spáchané nielen izraelským štátom, ale aj veľkým počtom jednotlivých Izraelčanov, ako aj izraelskými inštitúciami a podnikmi je to samo o sebe globálny škandál.

A predsa je tu, taký rozsiahly, že jeho obrysy bude potrebné načrtnúť len v niekoľkých najdôležitejších bodoch.

Počítače, cloudy a umelá inteligencia? IBM, Hewlett Packard, Amazon, Alphabet (Google), Microsoft – aby sme vymenovali aspoň niektoré – sú hlboko a ziskovo zapojené nielen do obchodovania s Izraelom, ale aj do špecifického podnikania v oblasti kontroly populácie, sledovania a väznenia. To je, presnejšie povedané, ten najhorší koniec izraelského režimu apartheidu vnúteného Palestínčanom. Apartheid je, samozrejme, OSN uznala za krutý zločin (nielen za špecifickú, kriminálnu etapu v dejinách Južnej Afriky). A nielen pekelný Palantir, ale aj Microsoft – so svojimi systémami Azure a Nimbus – priamo pomáhal izraelskej armáde pri vykonávaní genocídy.

Búranie palestínskych domov, ciest, studní, verejných budov a všetkej životne dôležitej infraštruktúry, skrátka materiálneho základu života? Spoločnosti Caterpillar, Hyundai, ako aj Doosan a Volvo boli všetky v službách Izraela, a to aj pri masívnej a systematickej devastácii Gazy, ktorá bola súčasťou izraelskej genocídy a etnických čistiek.

Sionizmus však nielen ničí a vysídľuje. Aby sme boli spravodliví, aj buduje – konkrétne nelegálne osady na územiach, ktoré sa oficiálne nazývajú „okupované“, ale v skutočnosti ich Izrael de facto anektoval v rámci svojej neustálej a agresívnej snahy o ešte väčší „životný priestor“ vo „Veľkom Izraeli“, ktorý nikdy ani nedefinoval svoje hranice.

A nenechajte sa oklamať izraelskou propagandou Hasbary: Tu nie je priestor na diskusiu. V roku 2024 Medzinárodný súdny dvor, najvyšší súd OSN, jednoznačne potvrdil, že izraelské okupácie po roku 1967 vrátane okupácie východného Jeruzalema, ako aj využívanie zdrojov týchto území a všetky osady – v skutočnosti kolónie – sú nezákonné z dôvodu „porušovania zákazu získavania územia silou a práva na sebaurčenie palestínskeho ľudu Izraelom prostredníctvom jeho politík a praktík“. Izrael musí nielen odísť, ako súd tiež výslovne uviedol, ale aj poskytnúť Palestínčanom „plné odškodnenie“.

Žiaľ, prinútiť Izrael dodržiavať zákon – alebo základné morálne zásady, ktoré všetci ostatní intuitívne uznávajú ako záväzné (napríklad Nezameriavajte deti ostreľovačmi alebo Nemučte batoľatá) – bolo vždy výzvou, a to nielen kvôli zločineckej podpore izraelského zločineckého režimu zo strany Washingtonu. Nič z toho neznamená, že zákon sa neuplatňuje.

Ale aj tie spoločnosti, ktoré pomáhajú Izraelu budovať jeho osady a využívať nelegálne držané územia – ako napríklad nemecká Heidelberg Materials AG s dcérskou spoločnosťou Hanson Israel, španielska Construcciones Auxiliar de Ferrocarriles, medzinárodná realitná spoločnosť Keller Williams RealtyLLC a opäť Caterpillar, Hyundai a Volvo, sú tiež zapojené do veľmi závažnej trestnej činnosti.

Žiaľ, bolo by ľahké tento zoznam korporátnej spolupráce a spoluúčasti s Izraelom výrazne rozšíriť. VW nie je sám. Jeho nový projekt tajnej dohody s Izraelom nie je pre spoločnosť ani novinkou. Pred desiatimi rokmi založil VW spoločnosť Cymotive Technologies s izraelskými partnermi. A nie len tak hocijakými partnermi, ale špiónmi z neslávne známej spravodajskej služby Shin Bet. Cymotive sa zameriava na kybernetickú bezpečnosť a autá. Ak ste počuli o tom, ako mimoriadne hrdý je Izrael na svoju ohavnú zbraňovú transformáciu medzinárodných dodávateľských reťazcov na vykonanie útokov pagermi v Libanone v roku 2024 – čo je forma terorizmu, ako správne poznamenal bývalý riaditeľ CIA – mohlo by vám to dať podnet na zamyslenie počas jazdy. A ak máte tú smolu, že viete o jednom z najlepších izraelských špiónov – konkrétne o bývalom šéfovi Mossadu – ktorý sa otvorene chváli tým, že nainštaloval zariadenia na terorizmus v štýle útokov pagermi a špehuje po celom svete, možno budete radšej chodiť pešo.

Ale na druhej strane, možno nie je dôvod na obavy, keďže sa ukazuje, že izraelská technológia – vrátane tej, ktorú vyrába Rafael – nie je taká, ako sa o nej hovorí. Zoberme si len to, že ako musia uznať aj sionisticky orientované New York Times, izraelská protiraketová obrana si nevedie dobre odkedy Irán vážne útočí na izraelskú a americkú agresiu. Je ťažké posúdiť celkové škody v Izraeli, pretože jeho režim praktizuje cenzúrne zatemnenie, ale vieme, že utrpel ťažké rany. A potom sú tu tie slávne tanky Merkava, ktoré sú dobré v ničení civilistov v Gaze, ale teraz sú pri invázii do Libanonu zdecimované statočnými a evidentne dobre vycvičenými, ale oveľa menej vyzbrojenými bojovníkmi Hizballáhu. Hádajte, ktorá spoločnosť vyrába protiraketový obranný systém Merkavy? Áno, to by bol Rafael. Zdá sa, že Volkswagen a jeho berlínski podporovatelia stratili nielen akýkoľvek zmysel pre etiku, ktorý kedy mali, ale aj kvalitu.

Na dohode medzi VW a Rafaelom je niečo zvláštne. Je zrejmé, že existuje škaredá irónia, že sa jeden z hlavných výrobcov zbraní v nacistickom Nemecku vracia k svojmu starému obchodnému modelu. Zatiaľ čo mnoho spoločností a krajín pestuje väzby s genocídnym apartheidným štátom Izrael a zanedbáva svoje zákonné povinnosti zastaviť jeho zločiny, Nemecko k tomu pridáva veľmi zvláštne pokrytectvo, keď zakrýva svoju intenzívnu spoluúčasť na Izraeli zneužívaním spomienky na nemeckú genocídu európskych Židov, holokaust. Je ťažké si predstaviť väčšiu morálnu a intelektuálnu zvrátenosť.

Ak sa Nemecko malo poučiť zo svojich genocíd – holokaustu a tiež z genocídy Hererov a Namov – tak to bolo: Tento zločin nesmie byť nikdy spáchaný. Nikým. Ani nacistami, ani sionistami. A nesmie byť spáchaný nikomu, ani Židom, ani Palestínčanom – dokonca ani Židom. Nakoniec, nikto nesmie nikdy stáť na strane páchateľov. Žiadni páchatelia, vrátane židovských.