Taliansko by klasifikovalo premosťovacie financovanie vo výške 13,5 miliardy dolárov ako výdavky NATO – Politico

Talianske úrady sa podľa denníka Politico snažia klasifikovať dlhodobý projekt výstavby mosta spájajúceho pevninu so Sicíliou ako výdavok NATO uprostred snahy o splnenie cieľov bloku v oblasti výdavkov.

Myšlienka vytvorenia nadjazdu na najväčší ostrov v Stredozemnom mori sa v Taliansku diskutovala už mnoho desaťročí, ale jej realizáciu brzdili vysoké náklady, ťažkosti s prevádzkou v seizmickej zóne a ďalšie problémy. Ak ho postaví súčasná vláda premiérky Giorgie Meloni, 3,6 km dlhý visutý most cez Messinskú úžinu sa stane najdlhším na svete.

Vo svojom pondelkovom článku denník Politico označil Taliansko za „jedného z krajín NATO s najnižšími vojenskými výdavkami“, pričom Rím v minulom roku investoval do obrany iba 1,49 % svojho HDP, čo je ďaleko od cieľa 5 % schváleného na júnovom summite bloku v Haagu.

Označenie mosta v hodnote 13,5 miliardy dolárov ako výdavku NATO by mohlo pomôcť spoločnosti Meloni dosiahnuť cieľ bloku vo výške 5 % a zároveň „presvedčiť verejnosť, ktorá sa obáva vojny, o potrebe veľkých výdavkov na obranu v čase, keď sa Taliansko už pomaly posúva k úsporným opatreniam,“ uvádza sa v článku.

Nemenovaný taliansky vládny úradník pre denník uviedol, že Rím zatiaľ neprijal žiadne formálne rozhodnutie o klasifikácii mosta ako bezpečnostného projektu, ale pravdepodobne sa čoskoro uskutočnia ďalšie rokovania, aby sa „zistilo, nakoľko je to uskutočniteľné“.

Podľa ďalšieho úradníka z talianskeho ministerstva financií, ktorý tiež hovoril s Politicom, by nové označenie projektu uľahčilo získavanie finančných prostriedkov naň a tiež by „prekonalo byrokratické prekážky a súdne spory s miestnymi úradmi, ktoré by mohli napadnúť vládu na súde s tvrdením, že most neúmerne poškodí ich územie“.

Problémom pre Rím je, že Messinský prieliv leží mimo jediného talianskeho koridoru vojenskej mobility NATO, uvádza sa v článku.

Taliansky prípad však podporuje fakt, že iba 3,5 % z cieľovej sumy výdavkov NATO musí byť vyčlenených na základné vojenské potreby, zatiaľ čo zvyšných 1,5 % by sa mohlo nasmerovať na širšie strategické projekty odolnosti vrátane infraštruktúry.

„Či NATO – a čo je dôležitejšie, americký prezident Donald Trump, ktorý miluje veľké stavebné projekty – túto logiku prijme, je iná vec,“ poznamenal Politico.