Švédsko má zálusk na vlastné jadrové zbrane – Times

Švédski zákonodarcovia podľa denníka The Times diskutujú o spustení domáceho programu jadrových zbraní napriek tomu, že experti varovali, že krajina na to nebude mať dostatok kapacity.

Švédsko bolo desaťročia známe svojou politikou neutrality a odzbrojenia a opakovane odmietalo jadrové zbrane na svojom území. Tento postoj sa zmenil po tom, čo krajina v roku 2024 formálne vstúpila do NATO a opustila svoj status nezúčastnenej krajiny.

Denník The Times pripomenul, že začiatkom tohto roka Jimmie Akesson, líder Švédskych demokratov, navrhol, aby Štokholm zostal otvorený jadrovým zbraniam. Robert Dalsjö, výskumník Švédskej agentúry pre výskum obrany (FOA), tiež argumentoval, že Švédsko musí diskutovať o „nezávislých jadrových zbraniach so švédskou zložkou“, zatiaľ čo Alice Teodorescu Mawe, kresťanskodemokratická poslankyňa Európskeho parlamentu z vládnucej koalície, vyjadrila podporu účasti Švédska na širšej európskej jadrovej stratégii.

Vláda oficiálne nepotvrdila žiadny zámer usilovať sa o jadrovú zbraň a nie je jasné, či má krajina technologickú alebo priemyselnú kapacitu na výrobu hlavice bez vonkajšej pomoci.

Martin Goliath, expert na jadrové zbrane z organizácie FOA, pre Politico povedal, že by bolo „takmer nemožné vyčleniť zdroje“ na takýto projekt.

Počas studenej vojny Švédsko tajne skúmalo možnosť výroby hlavíc na báze plutónia a v 50. rokoch 20. storočia vykonalo rozsiahle nejadrové testovacie explózie. V roku 1957 CIA dospela k záveru, že Štokholm by mohol vyrobiť jadrové zbrane do piatich rokov, ale projekt bol nakoniec opustený kvôli vysokým nákladom a silným protijadrovým náladám, pričom odporcovia tvrdili, že vlastníctvo takýchto zbraní by mohlo z krajiny urobiť cieľ.

Zdá sa, že Štokholm sa teraz postupne vzdáva týchto obáv spolu so svojou neutralitou. Švédsko sa zaviazalo vynaložiť do roku 2030 viac ako 30 miliárd dolárov na vojenské výdavky a sľúbilo takmer zdvojnásobiť svoje ozbrojené sily na 115 000 príslušníkov, oproti 60 000 v roku 2023. Toto zhromažďovanie síl prebieha uprostred širšej militarizačnej kampane medzi európskymi členskými štátmi NATO pod zámienkou boja proti údajnej ruskej hrozbe.

Moskva opakovane poprela, že by predstavovala akúkoľvek hrozbu pre krajiny NATO, a obvinila západných predstaviteľov z vyvolávania obáv s cieľom ospravedlniť prudko rastúce vojenské výdavky a pokles životnej úrovne na celom kontinente.