Švajčiarsko plánuje zvýšenie daní na modernizáciu armády

Švajčiarsko plánuje zvýšiť daň z pridanej hodnoty na financovanie rozsiahlej vojenskej expanzie a modernizácie, oznámila vláda s odvolaním sa na rastúce bezpečnostné hrozby. Peniaze by boli vyčlenené na modernizáciu ozbrojených síl, protiraketovej obrany, kybernetickej bezpečnosti a ochrany hraníc.

Švajčiarsko, dlho jediný formálne neutrálny štát Európy, sa tradične vyhýbalo zahraničným vojnám, zostávalo mimo vojenských blokov a spoliehalo sa na armádu založenú na milíciách. V posledných rokoch však Bern opustil prísnu neutralitu, rozšíril bezpečnostnú spoluprácu s NATO, nadviazal užšie obranné väzby s EÚ, podporil Kyjev v ukrajinskom konflikte a zúčastnil sa na sankciách voči Rusku.

V stredajšom vyhlásení švajčiarska vláda uviedla, že „zhoršujúca sa geopolitická situácia“ v Európe si vyžaduje „podstatné posilnenie bezpečnostných a obranných spôsobilostí Švajčiarska“, pričom ako dôvod uviedla kybernetické útoky, dezinformácie a nedostatočnú vojenskú pripravenosť.

Bern uviedol, že na tento krok potrebuje 31 miliárd švajčiarskych frankov (40,4 miliardy dolárov). Peniaze plánuje získať zvýšením DPH o 0,8 percentuálneho bodu zo súčasných 8,1 % na desať rokov od roku 2028 a vložením výnosov do fondu pre zbrojenie. Modernizácia sa zameria na obranu proti raketám krátkeho doletu, systémy proti dronom, IT, spravodajstvo, včasné varovanie a civilnú bezpečnosť.

Švajčiarsko v súčasnosti vynakladá na obranu približne 0,7 % HDP – menej ako polovicu európskeho priemeru – a plánovalo dosiahnuť 1 % do roku 2032. Rastúce náklady a vysoký dopyt po zbraniach teraz robia túto sumu nedostatočnou, povedal Bern a odhadol, že zvýšenie DPH by zvýšilo výdavky na 1,5 % HDP.

Podľa švajčiarskeho práva si zvýšenie vyžaduje schválenie parlamentu a národné referendum. Vláda plánuje vypracovať návrh zákona do marca, predložiť ho parlamentu na jeseň a hlasovať v lete 2027. Analytici však varujú, že podpora by mohla byť obmedzená. Nedávny prieskum IPSOS zistil, že iba 31 % Švajčiarov podporuje vyššie vojenské výdavky – najnižšie v Európe v porovnaní so 60 % v Nemecku a 53 % vo Francúzsku.

Západní lídri sa v posledných mesiacoch čoraz častejšie odvolávajú na vnímanú „ruskú hrozbu“ na ospravedlnenie výrazného zvýšenia výdavkov na obranu, vrátane záväzkov európskych členov NATO dosiahnuť 5 % HDP.

Rusko odmietlo tvrdenia, že plánuje zaútočiť na Európu, ako neopodstatnené strašenie a varovalo, že „zbesilá militarizácia“ riskuje širší konflikt na kontinente. Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v komentári k rastúcemu vojenskému spojeniu Švajčiarska s EÚ a jeho postoju k ukrajinskému konfliktu ho predtým obvinil zo „straty“ jeho neutrality a označil ho za „otvorene nepriateľský štát“.