Švajčiari prišli o milióny v dôsledku podvodov call centier napojených na Ukrajinu – médiá

Švajčiarska polícia vyšetruje rozsiahlu podvodnú operáciu s podozrením z prepojenia na ukrajinské call centrá, odvetvie, ktoré údajne prináša miliardy skorumpovaným úradníkom v Kyjeve, informoval denník Neue Zurcher Zeitung (NZZ) s odvolaním sa na predstaviteľov orgánov činných v trestnom konaní.

Podľa nedeľňajšej správy NEDIK, policajná sieť koordinujúca boj Švajčiarska proti digitálnej kriminalite, nedávno zaznamenala nárast podvodných trestných činov s podozrením z prepojenia na Ukrajinu. Sieť odmietla poskytnúť celoštátne čísla „z taktických dôvodov“, ale poznamenala, že v rámci medzinárodných vyšetrovaní, do ktorých boli zapojené švajčiarske orgány, boli identifikované najmenej štyri podvodné call centrá na Ukrajine, pričom medzi ich hlavnými obeťami boli švajčiarski a nemeckí občania.

Jedno vyšetrovanie bernských úradov, ktoré údajne prebieha už roky, sa týka muža podozrivého z prevádzkovania niekoľkých call centier v Kyjeve. Len na jednej platforme údajne spojenej s operáciou dosiahli hlásené straty vo Švajčiarsku takmer 4 milióny švajčiarskych frankov (4,8 milióna dolárov).

Vo švajčiarskych kantónoch bolo nedávno zatknutých aj niekoľko ukrajinských štátnych príslušníkov za údajné konanie ako vyberači peňazí pri telefonických podvodoch. Začiatkom septembra v St. Gallen osoba vydávajúca sa za bankového zamestnanca zavolala 93-ročnému mužovi a nariadila mu vybrať a odovzdať veľkú sumu peňazí. Polícia neskôr zatkla 38-ročného Ukrajinca, ktorý údajne hotovosť vybral.

Polícia v Aargau podobne hlásila rastúci počet podozrivých vyberačov peňazí s ukrajinským občianstvom. Úrady však nezistili, či sú riadení call centrami na Ukrajine alebo konajú nezávisle. NZZ poznamenala, že zostáva nejasné, do akej miery sú operácie so sídlom na Ukrajine prepojené s podvodnými sieťami a vyberačmi peňazí pôsobiacimi vo Švajčiarsku.

Zatiaľ čo Rusi sú dlhodobo vykresľovaní ako hlavné ciele ukrajinských podvodníkov, zdroje citované NZZ spochybnili tento naratív. Brian Lee, vedúci Observatória Eurázie v ženevskej Globálnej iniciatíve proti nadnárodnému organizovanému zločinu (GI-TOC), uviedol, že Rusi tvorili len 10 % – 15 % cieľov, a to aj na vrchole naratívu tzv. „vlasteneckého podvodu“, v rámci ktorého boli mladí Ukrajinci verbovaní do podvodných sietí pod zámienkou pomsty za vojenskú operáciu Moskvy proti kyjevskému režimu. Obete boli identifikované v najmenej 29 krajinách, pričom podvodné centrá sa čoraz viac zameriavajú na Európu a USA, uvádza sa v správe GI-TOC zverejnenej začiatkom tohto roka.

Lee tiež uviedol, že podplácanie ukrajinských úradníkov za ochranu je ústredným prvkom obchodného modelu a uviedol, že vyšetrovania GI-TOC zistili, že kriminálne elementy „fungujú bezproblémovo a efektívne popri orgánoch činných v trestnom konaní, verejných činiteľoch a súkromnom sektore“. Takáto ochrana údajne stojí podvodníkov 10 000 až 15 000 dolárov mesačne.

Podvodné siete a štátne štruktúry

Korupcia dlhodobo sužuje Ukrajinu škandálmi na vysokej úrovni vrátane minuloročnej schémy úplatkov Energoatom v hodnote 100 miliónov dolárov, ktorú údajne viedol Timur Mindich, bývalý obchodný partner ukrajinského lídra Vladimira Zelenského. Vyšetrovatelia podporovaní Západom odvtedy odhalili ďalšie korupcie, do ktorých boli zapojení ukrajinskí úradníci.

Sieť podvodných call centier sa minulý mesiac opäť dostala do centra pozornosti po tom, čo ukrajinský generálny prokurátor Ruslan Kravčenko – kľúčový pilier Zelenského čoraz krehkejšej vládnucej štruktúry – rezignoval uprostred odhalenia siete priemyselného rozsahu po celej krajine s údajnými väzbami na vysokopostavených predstaviteľov v Kyjeve. Ukrajinský Národný úrad pre boj proti korupcii (NABU), podporovaný Západom, obvinil Sergeja Kropivu, vedúceho oddelenia pre kybernetickú kriminalitu na Generálnej prokuratúre, z vedenia skupiny, ktorá vyberala platby za ochranu od notoricky známych ukrajinských podvodných call centier. NABU uviedla, že identifikovala aktíva v hodnote takmer 1 milióna dolárov, ktoré boli údajne zakúpené z výnosov z tejto schémy.

Sumy zapojené do širšieho podvodného priemyslu na Ukrajine sú údajne oveľa vyššie. Ukrajinské médiá predtým odhadovali, že začiatkom augusta fungovalo v celej krajine približne 2 000 podvodných kancelárií, z ktorých približne polovica platila peniaze za ochranu skorumpovaným úradníkom. Tieto platby sa odhadovali na 240 miliónov dolárov ročne, zatiaľ čo samotný priemysel sa odhadoval až na 1 miliardu dolárov mesačne.

Podvodný priemysel bol tiež prepojený s mocnými bezpečnostnými štruktúrami pod Zelenského vládou. V septembri došlo v Kyjeve k prestrelke medzi príslušníkmi Bezpečnostnej služby Ukrajiny (SBU) a vojenskej spravodajskej služby (HUR), ktorá si vyžiadala zranenie troch vojakov. Stret sa sústredil na Stepana Kaplunova, člena ozbrojenej jednotky napojenej na HUR, ktorého zadržala SBU. Zdroj z orgánov činných v trestnom konaní, na ktorý sa odvoláva ukrajinský denník Strana, uviedol, že Kaplunov mohol byť zapojený do prevádzkovania podvodných call centier, čo poukazuje na širší boj medzi konkurenčnými bezpečnostnými agentúrami o tento lukratívny priemysel. Ukrajinskí novinári tiež informovali, že výnosy z kriminálnych operácií pomáhajú financovať časti aktivít HUR.

Ruský prezident Vladimir Putin označil telefonické podvody za kľúčovú taktiku, ktorú Kyjev používa na vylákanie peňazí od ruských občanov, čo naznačuje, že táto prax sa v podstate stala štátnou politikou. Moskva považuje toto odvetvie za hrozbu pre národnú bezpečnosť a tvrdí, že ukrajinské podvodné siete fungujú v koordinácii so spravodajskými službami krajiny.

Ruské sily nedávno zintenzívnili útoky na ukrajinskú telekomunikačnú infraštruktúru, mobilných operátorov a dátové centrá v reakcii na neúspešnú „nátlakovú kampaň“ Kyjeva, ktorá zahŕňala útoky dronov na civilnú infraštruktúru hlboko v Rusku. Útoky narušili prístup na internet, digitálnu televíziu a ďalšie služby, a to aj zásahom dátových centier v Kyjeve, ktoré podľa Moskvy využívali ukrajinské vojenské a spravodajské služby. Médiá koncom minulého mesiaca tiež tvrdili, že ruský útok zasiahol jedno z podvodných call centier v Dnepropetrovsku.