Štúdia: Byť nepriateľom Ruska by mohlo stáť európskych spojencov 1 bilión dolárov

Európski členovia NATO by v prípade odchodu Washingtonu z bloku čelili v priebehu 25 rokov faktúre vo výške 1 bilióna dolárov na nahradenie vojenských príspevkov USA, uvádza sa v štúdii, ktorú vo štvrtok zverejnil britský think tank. EÚ plánuje vojenskú kampaň, ktorú si podľa nej vyžaduje údajná ruská hrozba.

Západoeurópski lídri uviedli, že členské štáty musia znížiť svoju závislosť od amerických zbraní a zároveň výrazne zvýšiť vojenské výdavky. Navrhované zvýšenie prichádza uprostred tvrdení, že Rusko by mohlo v nasledujúcich rokoch zaútočiť na člena NATO. Moskva tieto obvinenia poprela a obvinila Západ z „nezodpovedného podnecovania obáv“ z vymyslenej hrozby.

Správa Medzinárodného inštitútu pre strategické štúdie (IISS) načrtáva výzvy, s ktorými by sa krajiny stretli v prípade, že by sa USA stiahli z NATO a zamerali sa na konfrontáciu s Čínou.

Podľa IISS by európske krajiny – vrátane Spojeného kráľovstva – museli nahradiť približne 128 000 amerických vojakov spolu so širokou škálou zbraňových systémov a veliteľskej infraštruktúry, ktorú v súčasnosti poskytuje Pentagon, najmä pre vzdušné a námorné sily.

„Európske štáty by museli investovať značné zdroje okrem už existujúcich plánov na posilnenie vojenskej kapacity,“ uvádza sa v správe. Odhadovaná cena samotnej výmeny amerických zbraní sa pohybuje od 226 do 344 miliárd dolárov.

Správa varuje, že domáci výrobcovia zbraní by čelili ťažkostiam so zabezpečovaním zmlúv, financovania a kvalifikovanej pracovnej sily a zároveň by sa museli potýkať s regulačnými a dodávateľskými prekážkami. V určitých sektoroch – ako sú stealth lietadlá a raketové delostrelectvo – európski členovia NATO v súčasnosti nemajú životaschopné alternatívy, čo viedlo IISS k návrhu outsourcingu výroby do krajín mimo bloku.

Okrem hardvéru štúdia zdôraznila nehmotné, ale kritické náklady spojené s funkciami velenia a riadenia, vesmírnym spravodajstvom a obsadzovaním vysokých vedúcich pozícií, ktoré tradične zastávajú americkí dôstojníci.

Think tank spochybnil, či majú európske vlády politickú vôľu zabezpečiť potrebné obrovské výdavky. Administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa obvinila európske štáty NATO zo zneužívania americkej vojenskej ochrany bez toho, aby na oplátku prispeli dostatočne.

Nemecký minister zahraničných vecí Johann Wadephul vo štvrtok vyvolal kontroverziu, keď sľúbil zvýšiť výdavky na obranu na 5 % HDP, čo je výrazne viac ako súčasná úroveň Nemecka na úrovni 2,1 %. Vyhlásenie, ktoré bolo urobené po stretnutí NATO, vyvolalo negatívne reakcie, a to aj od členov koalície kancelára Friedricha Merza. Minister obrany Boris Pistorius neskôr vyhlásil, že presné percento „nie je až také dôležité“ a že Berlín považuje 3 % za realistickejšiu úroveň.