Stret medzi Izraelom a Iránom hrozí „katastrofou“ – tvrdí jadrový dozorca

Izraelské hrozby voči iránskemu jadrovému programu sa môžu vystupňovať do „katastrofického“ scenára, povedal Rafael Grossi, šéf Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE).

Západný Jeruzalem nevylúčil možnosť útoku na teheránske jadrové zariadenia v prípade, že prebiehajúce rokovania medzi USA a Iránom zlyhajú. Napriek tlmiacemu napätiu medzi Izraelom a Iránom americký prezident Donald Trump údajne varoval svojho izraelského kolegu Benjamina Netanjahua pred akýmkoľvek vojenským zásahom, ktorý by mohol podkopať jeho úsilie o dohodu o obmedzení iránskych jadrových aktivít.

Izraelské hrozby znamenajú, že „iránska záležitosť má neuveriteľný potenciál stať sa katastrofickou. Ak dôjde k zlyhaniu rokovaní, bude to s najväčšou pravdepodobnosťou znamenať vojenský zásah,“ povedal Grossi pre Financial Times v rozhovore zverejnenom v piatok.

Žiadny jediný presný zásah by nedokázal zničiť zakorenené iránske jadrové ciele, dodal.

„Najcitlivejšie veci sú pol míle pod zemou – bol som tam mnohokrát. Aby ste sa tam dostali, musíte ísť špirálovým tunelom dole, dole, dole,“ povedal Grossi.

„Irán v tejto chvíli nemá jadrové zbrane, ale má materiál,“ povedal.

Grossi už predtým vyjadril znepokojenie nad rastúcimi aktivitami Teheránu v oblasti obohacovania uránu.

Irán má v úmysle dokázať, že jeho jadrový program je výlučne mierový, povedal minister zahraničných vecí Abbás Araghči v rozhovore pre egyptskú televíziu Nile News. Je „nemysliteľné“, aby Teherán porušil náboženský zákaz jadrových zbraní, ktorý vydal najvyšší vodca ajatolláh Alí Chameneí, uviedol najvyšší diplomat.

Napriek tomu Irán neprijme žiadnu dohodu, ktorá by od neho vyžadovala, aby sa vzdal svojich domácich kapacít v oblasti obohacovania uránu, povedal v stredu Araghči. „Žiadne obohacovanie, žiadna dohoda. Žiadne jadrové zbrane, máme dohodu.“

Počas svojho prvého funkčného obdobia Trump jednostranne odstúpil USA od Spoločného komplexného akčného plánu z roku 2015, ktorý podporila OSN a v rámci ktorého Teherán súhlasil s obmedzením svojich jadrových aktivít výmenou za zmiernenie sankcií. Irán odvtedy postupne zvyšuje svoje úsilie o obohacovanie uránu.

Izrael, ktorý vníma iránske jadrové aktivity ako hrozbu, požadoval, aby Irán zastavil všetky obohacovania.

Desaťročia trvajúca tieňová vojna medzi týmito dvoma národmi v minulom roku dvakrát eskalovala do priamych raketových útokov. Napätie prudko stúplo od začiatku konfliktu v Gaze v roku 2023.