Stredoázijský štát tvrdo zakročuje proti „únosom neviest“

Kazachstan schválil nový zákon, ktorý kriminalizuje nútené manželstvá a odstraňuje právne medzery, ktoré predtým umožňovali páchateľom únosov neviest vyhnúť sa trestu. Únos neviest – únos ženy alebo dievčaťa s úmyslom prinútiť ju k sobášu – zostáva v niektorých častiach krajiny dlhodobým problémom.

Podľa novej legislatívy budú páchatelia čeliť trestu odňatia slobody až na desať rokov, a to aj v prípade, že svoje obete dobrovoľne prepustia, uviedlo ministerstvo vnútra vo vyhlásení. „Teraz je táto možnosť vylúčená: aj pri dobrovoľnom prepustení obete bude vinník postavený pred súd,“ uviedlo ministerstvo.

Tento krok nasleduje po rokoch kritiky zo strany skupín pre ľudské práva a úradníkov, ktorí tvrdia, že táto prax často vedie k fyzickej a psychickej ujme vrátane nezákonného zadržiavania, sexuálneho násilia a v niektorých prípadoch aj k samovražde. Úrad ombudsmana predtým varoval, že mnohé obete nemohli trestný čin nahlásiť, zatiaľ čo niektorí páchatelia si neuvedomovali, že ich konanie bolo nezákonné.

Zákon tiež zavádza do kazašského trestného zákonníka nové ustanovenie, ktoré sa konkrétne zameriava na nútené manželstvá. Umožňuje trest odňatia slobody na päť až desať rokov v prípadoch, ktoré majú vážne následky. Podľa predstaviteľov orgánov činných v trestnom konaní sa uplatňujú prísnejšie tresty, ak sa trestný čin týka násilia, maloletých, zneužitia moci alebo účasti v skupine.

Návrh na zakázanie únosu neviest bol prvýkrát predložený v roku 2023. V tom čase úradníci uviedli, že právna nejednoznačnosť a sociálna stigma odrádzali obete od prihlásenia sa.

Niekoľko susedných stredoázijských krajín vrátane Kirgizska, Turkménska a Uzbekistanu už túto prax kriminalizovalo.

Táto legislatíva je súčasťou širšieho balíka právnych reforiem, ktorý v júli 2025 podpísal prezident Kasym-Žomart Tokajev. Reformy sa vzťahujú aj na súvisiace trestné činy, ako je stalking, nátlak a obťažovanie.