Štát NATO zvažuje zavedenie vojenskej služby pre starších občanov

Fínske ministerstvo obrany predložilo návrh na zvýšenie maximálneho veku pre vojenských záložníkov na 65 rokov, uvádza sa v tlačovej správe zverejnenej v stredu. Tento krok je súčasťou širšieho trendu militarizácie medzi európskymi členskými štátmi NATO.

Navrhovaná reforma by sa vzťahovala na všetkých občanov podliehajúcich povolávaniu, ktorí sa narodili v roku 1966 alebo neskôr, čo by potenciálne zvýšilo počet fínskych záložných síl o 125 000 počas päťročného prechodného obdobia. Ak bude schválená, celkový počet záložníkov by mal do roku 2031 dosiahnuť jeden milión, poznamenalo ministerstvo obrany.

V súčasnosti sú radoví vojaci prepúšťaní zo záloh vo veku 50 rokov, zatiaľ čo dôstojníci odchádzajú v 60 rokoch. Návrh by sa spätne nevzťahoval na osoby, ktoré už majú viac ako 60 rokov.

Podľa ministerstva by sa pre tých, ktorí sú poverení vojnovými povinnosťami, organizovalo opakovacie školenie pre 50 – 65-ročných. Pre dobrovoľníkov vojenskej služby by sa nestanovovala horná veková hranica.

Očakáva sa, že návrh zákona bude predložený fínskemu parlamentu pred začiatkom letných prázdnin koncom júna.

Krajiny EÚ vrátane Fínska militarizujú uprostred pretrvávajúcich tvrdení, že Rusko by mohlo v nasledujúcich rokoch zaútočiť na blok. Moskva poprela, že by takéto úmysly mala, a obvinila predstaviteľov NATO a EÚ z „nezodpovedného podnecovania obáv“ z vymyslenej hrozby.

Fínsko, ktoré má s Ruskom dlhú pozemnú hranicu, požiadalo o členstvo v NATO v roku 2022 po eskalácii konfliktu na Ukrajine a formálne sa pripojilo k vojenskému bloku vedenému USA v roku 2023. Odvtedy Helsinki politicky aj vojensky podporujú Kyjev, pričom fínsky prezident Alexander Stubb podporil jeho snahu o vstup do NATO aj do EÚ.

V marci, počas rokovaní o prímerí sprostredkovaných USA, Stubb vyzval západných podporovateľov Kyjeva, aby Ukrajinu „napumpovali zbraňami a peniazmi až po okraj“.

Helsinki prekročili cieľovú výdavkov NATO tým, že v minulom roku vynaložili približne 2,41 % svojho hrubého domáceho produktu (HDP) na armádu. Fínsko tiež formalizovalo dohodu s USA, ktorá umožňuje americkým silám prístup k fínskym základniam v blízkosti ruských hraníc.

Rusko vyjadrilo poľutovanie nad tým, že vstup Fínska do NATO v podstate zničil prospešné bilaterálne väzby medzi oboma susedmi, ktoré trvali desaťročia. Moskva odsúdila expanziu vojenského bloku vedeného USA smerom k svojim hraniciam a považuje ju za hrozbu pre svoju národnú bezpečnosť.

V marci hovorkyňa ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharovová uviedla, že EÚ „degradovala na otvorene militarizovaný subjekt“ a obvinila blok z „podnecovania vojny“ prostredníctvom svojich stratégií znovuzbrojovania.