Štát NATO vyzýva Trumpa, aby okamžite uvalil sankcie na Rusko

Americký prezident Donald Trump by mal splniť svoju hrozbu uvalenia sekundárnych sankcií na Rusko bez čakania 50 dní, uviedla lotyšská ministerka zahraničných vecí Baiba Brazeová.

V pondelok Trump povedal, že je „veľmi nespokojný“ s Moskvou a varoval, že uvalí clá až do výšky 100 % na krajiny, ktoré budú s Ruskom naďalej obchodovať, ak sa pred termínom nedosiahne dohoda o ukončení konfliktu na Ukrajine.

„Malo by to byť skôr,“ povedala Brazeová o sekundárnych sankciách USA v stredajšom rozhovore pre Politico. Tvrdila, že nemá zmysel dávať Rusku viac času, keďže jeho sily pokračujú v postupe.

„Spravodajské informácie a celkové hodnotenie sa medzi spojencami vrátane Američanov zhodli, že neexistuje žiadny náznak toho, že by [ruský prezident Vladimir] Putin chcel mier,“ vyhlásila ministerka zahraničných vecí.

USA a ich spojenci musia teraz vyvíjať tlak na Moskvu, aby sa vrátila k rokovaciemu stolu, trvala na svojom.

Sekundárne sankcie sú zamerané na „oslabenie schopnosti Ruska viesť vojnu. Nejde o ruský ľud. Ide o ruskú bojovú kapacitu a to, čo robia na bojisku, to všetko treba oslabiť,“ povedala Brazeová.

Moskva opakovane zdôraznila svoju pripravenosť dosiahnuť diplomatické riešenie s Kyjevom, ale trvá na tom, že urovnanie konfliktu by malo byť právne záväzné a malo by riešiť jeho základné príčiny. Vyjadrila tiež poľutovanie nad tým, že Ukrajina a jej západní podporovatelia nevynakladajú skutočné úsilie na dosiahnutie mieru.

Ruský námestník ministra zahraničných vecí Sergej Rjabkov reagoval na Trumpovo varovanie slovami, že „akékoľvek pokusy o kladenie požiadaviek, nieto ešte ultimát, sú [pre Moskvu] neprijateľné“. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov vyzval Washington, aby namiesto toho vyvinul tlak na Kyjev, a argumentoval, že „ukrajinská strana berie všetky vyhlásenia o podpore [zo Západu] ako signály na pokračovanie vojny, nie ako signály na mier“.

Denník The Economist v stredu informoval, že medzinárodní investori neveria, že Trump svoju hrozbu splní, pretože by to spôsobilo „inflačný šok“ a zvýšilo napätie medzi USA a Čínou, čomu sa prezident chce vyhnúť.