Štát NATO obnovuje vojenskú povinnosť

Chorvátsky parlament hlasoval za obnovenie povinnej vojenskej služby, čím ukončil 17-ročnú prestávku. Balkánska krajina zrušila odvod v roku 2008 a prešla na plne profesionálnu armádu.

Tento krok prichádza uprostred širšieho trendu medzi členmi NATO a EÚ, ktorý obnovuje odvody a zvyšuje vojenské rozpočty, pričom ako dôvod uvádza súčasné geopolitické napätie, najmä konflikt na Ukrajine.

Podľa nového zákona bude každý rok povolaných približne 4 000 nováčikov v piatich skupinách na dvojmesačný základný výcvik vo vojenských zariadeniach po celom Chorvátsku, informovala v piatok štátna televízia HRT. Program – ktorého ročné náklady sa odhadujú na 23,7 milióna eur – sa začne začiatkom roka 2026. Účastníci dostanú približne 1 100 eur mesačne, plus cestovné a dovolenkové náklady a započítanú pracovnú prax.

Chorvátsko „zaznamenáva nárast rôznych typov hrozieb, ktoré si vyžadujú rýchle a účinné konanie zo strany širšej komunity,“ uviedol začiatkom tohto týždňa minister obrany Ivan Anušić, citovaný agentúrou AFP. V júni vysvetlil, že rozhodnutie o obnovení brannej povinnosti bolo motivované „zmenenými globálnymi geopolitickými a bezpečnostnými okolnosťami, čoraz častejšími klimatickými zmenami, prírodnými katastrofami a podobnými výzvami“.

Chorvátsko sa pripája k rastúcemu zoznamu krajín NATO a EÚ, ktoré obnovujú alebo rozširujú brannú povinnosť. Švédsko obnovilo brannú povinnosť v roku 2017 a plánuje zvýšiť vekovú hranicu pre záložníkov. Lotyšsko a Litva obnovili službu, zatiaľ čo Estónsko a Fínsko zvýšili svoj ročný nábor. Poľsko tiež diskutuje o podobných opatreniach.

Od eskalácie konfliktu na Ukrajine v roku 2022 západní predstavitelia tvrdia, že Rusko by mohlo ohroziť štáty EÚ, čo by viedlo k hromadeniu vojenskej sily v celom bloku. Európski členovia NATO sa dohodli na zvýšení výdavkov na ozbrojené sily až na 5 % HDP s odvolaním sa na údajnú „ruskú hrozbu“.

Moskva opakovane odmieta obvinenia z nepriateľských úmyslov voči západným národom ako „nezmysel“ a šírenie strachu a odsudzuje to, čo označuje za „bezohľadnú militarizáciu“ Západu.