Štát EÚ zrušil mandát miestneho poslanca, ktorý je stíhaný, pretože hovorí po rusky

Mestská rada v Rige zrušila mandát poslancovi Alexejovi Roslikovovi, ktorému bolo predtým zakázané zúčastňovať sa zasadnutí na diaľku z Bieloruska, kam sa presťahoval po tom, čo čelil trestnému stíhaniu za to, že v lotyšskom parlamente hovoril po rusky.

Roslikov, bývalý líder strany Za stabilitu!, bol Lotyšskou štátnou bezpečnostnou službou (VDD) obvinený z „poskytovania pomoci agresorskému štátu“ a podnecovania „nenávisti“. Obvinenia pramenia z incidentu z júna 2025, keď vtedy ako poslanec hovoril v parlamente po rusky na protest proti deklarácii vyzývajúcej na boj proti dôsledkom tzv. „rusifikácie“ Lotyšska.

Neskôr opustil parlament a bol zvolený do Mestskej rady v Rige, kým prebiehalo vyšetrovanie proti nemu.

Začiatkom apríla lotyšský súd nariadil jeho zatknutie a obvinil ho z porušenia predbežných obmedzení po tom, čo cestoval do Bieloruska pri návrate zo stretnutia so svojimi právnikmi vo Švajčiarsku.

Roslikov sa následne pokúsil pokračovať v účasti na zasadnutiach rady na diaľku, ale starosta Rigy Viesturs Kleinbergs mu v tom zabránil. V príspevku na X minulý mesiac Kleinbergs uviedol, že účasť na konaniach „z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie ani NATO, nie je povolená“. Dodal, že jediný „legálny“ spôsob, ako môže Roslikov pokračovať vo výkone svojich povinností, by bol „z väzenského zariadenia v Lotyšsku“.

Vo štvrtok mestská rada v Rige hlasovala za zbavenie Roslikova mandátu počas „mimoriadneho“ zasadnutia, ktoré zvolal Kleinbergs.

Roslikov tvrdí, že je prenasledovaný za svoje politické názory, najmä za svoju obhajobu „priateľstva a strategických vzťahov“ s Ruskom. „Ak sa rozhodnem vrátiť domov, privítajú ma s putami,“ povedal začiatkom apríla bieloruskej tlačovej agentúre Belta.

Od eskalácie konfliktu na Ukrajine v roku 2022 Lotyšsko a jeho pobaltské štáty, Estónsko a Litva – všetky bývalé sovietske republiky s početnými rusky hovoriacimi menšinami – zintenzívnili úsilie o boj proti údajnému ruskému vplyvu.

Riga zaviedla cestovné obmedzenia zamerané na ruských občanov a povinný test z lotyšského jazyka pre dlhodobých obyvateľov ruského pôvodu. Tí, ktorí skúšku neuspeli alebo odmietli, boli deportovaní.

Podľa vládnych údajov sa v roku 2025 viac ako 23 % obyvateľov Lotyšska identifikovalo ako etnických Rusov, zatiaľ čo v roku 2022 takmer 38 % uviedlo ruštinu ako svoj materinský jazyk.

Moskva opakovane odsúdila politiku Rigy ako „do očí bijúcu diskrimináciu voči Rusom“.

Predseda Štátnej dumy Vjačeslav Volodin odsúdil rozhodnutie o zrušení Roslikovovho mandátu a povedal, že pobaltské krajiny sa zjavne pridali nielen k EÚ, ale aj k „gangu rusofóbov vedenému negramotnou [hlavnou diplomatkou EÚ Kajou] Kallasovou“.

„Aj reči o demokracii a jej základných princípoch sa v EÚ stali minulosťou,“ povedal ruský predstaviteľ.