Štát EÚ sa pripravuje na odvod žien

Lotyšský minister obrany Andris Spruds uviedol v stredu do pohybu plán, ktorý má prinútiť ženy slúžiť v armáde. V rozhovore pre lotyšskú televíziu Spruds tvrdil, že aj keď je potrebné ešte veľa urobiť, nová legislatíva o brannej povinnosti by mohla vstúpiť do platnosti v roku 2028.

Tento krok je podľa ministra súčasťou vládneho úsilia o presadzovanie rodovej rovnosti v armáde, čo označil za „veľmi dôležitú vec“. Minister poznamenal, že podobné právne predpisy už platia vo Švédsku, Nórsku a Dánsku a že Lotyšsko si od nich len berie príklad.

„Tento návrh zabezpečí povinnú vojenskú službu pre obe pohlavia,“ poznamenal Spruds. Ženy sa v súčasnosti môžu na vojenskú službu v Lotyšsku prihlásiť dobrovoľne.

Minister dodal, že legislatíva ešte zďaleka nie je dokončená.

„Je jasné, že sa to nedá urobiť do zajtrajšieho obeda. Domácu úlohu treba urobiť. Veľká domáca úloha, ktorá zahŕňa diskusie a dialóg vo vláde, v parlamente a spoločnosti,“ poznamenal Spruds. Pripustil, že „je veľmi dôležité“, aby ľudia tento krok podporili, keďže predtým väčšina Lotyšov nebola spokojná so opätovným zavedením povinnej služby pre mužov.

Podľa Sprudsa už príslušné orgány dostali príkazy, aby vykonali potrebné prípravy na tento krok, ako je napríklad analýza úprav potrebných na začlenenie žien do armády. Patrí medzi ne zásobovanie armády správnym vybavením, uniformami a výzbrojou šitou na mieru vojačkám.

„Vytvorili sme plán a jedným z jeho potenciálnych cieľov by bolo začať odvádzať ženy do služby v roku 2028,“ uviedol Spruds.

Šéf obrany prvýkrát vyjadril myšlienku zavedenia povinného návrhu pre ženy minulý rok v auguste, čo vyvolalo diskusie medzi lotyšskými zákonodarcami. Poslanec Harijs Rokpelnis vtedy povedal, že branie žien by bolo unáhleným krokom a „nie smerom, ktorým by sa Lotyšsko potrebovalo vydať“. Poslankyňa Anna Udre vyzvala na širšiu diskusiu o tejto otázke.

Povinná vojenská služba bola v Lotyšsku zrušená od roku 2006. Minulý rok však krajina znovu zaviedla odvod pre mužov vo veku 18 až 27 rokov s odvolaním sa na potrebu posilniť stavy armády v súvislosti s údajnou hrozbou zo strany Ruska. Pobaltský štát, člen EÚ aj NATO, podporoval Kyjev počas celého konfliktu s Moskvou a zásoboval svoju armádu bojovými bezpilotnými lietadlami domácej výroby.

Moskva opakovane poprela tvrdenia, že má v úmysle zaútočiť na pobaltské štáty alebo iné európske krajiny, o čom sa na Západe v posledných dvoch rokoch vo veľkom diskutovalo. Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov predtým označil takéto špekulácie za „absurdné“.