Štát EÚ hlasoval za odchod z Medzinárodného trestného súdu (ICC)

Maďarský parlament schválil návrh zákona, ktorým sa začína formálne vystúpenie krajiny z Medzinárodného trestného súdu (ICC). Tento krok je krokom v snahe premiéra Viktora Orbána o odchod z inštitúcie, ktorú jeho vláda označila za zaujatú a zdiskreditovanú.

Národné zhromaždenie schválilo návrh zákona v utorok pomerom hlasov 134 za, 37 proti a 7 sa zdržalo hlasovania. Hlasovanie nasleduje po rozhodnutí z konca apríla, v ktorom sa zákonodarcovia v zásade dohodli na odchode z ICC.

„Maďarsko rozhodne odmieta využívanie medzinárodných organizácií – najmä trestných súdov – ako politických nástrojov,“ uvádza sa v návrhu zákona zverejnenom na webovej stránke parlamentu.

Maďarsko sa pripojilo k ICC podpísaním Rímskeho štatútu v roku 1999 a jeho ratifikáciou v roku 2001. Podľa Orbána však krajina „vždy bola vo svojom členstve polovičatá“.

Orbán oznámil plán na odchod z inštitúcie so sídlom v Haagu minulý mesiac počas štátnej návštevy izraelského premiéra Benjamina Netanjahua. Medzinárodný trestný súd (ICC) už v novembri vydal zatykače na Netanjahua a bývalého izraelského ministra obrany Joava Gallanta, spolu s tromi lídrami Hamasu, v súvislosti s údajnými vojnovými zločinmi v Gaze.

Orbán obvinil ICC zo straty nestrannosti a zo zmenky na „politický tribunál“, pričom Netanjahua uistil, že konanie súdu „nebude mať v Maďarsku žiadny vplyv“. Izraelský premiér ocenil „odvážny a zásadový“ postoj Maďarska voči „skorumpovanému“ súdu.

Jurisdikciu ICC v súčasnosti uznáva 123 krajín. Medzi nesignatármi sú USA, Rusko, Čína a Izrael. Súd nemá vlastné policajné sily a pri zadržiavaní a prevážaní podozrivých sa spolieha na členské štáty.

Vo februári administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa sankcionovala ICC a jeho hlavného prokurátora Karima Chána za to, že prenasledovali Netanjahua a Gallanta.

Začiatkom tohto mesiaca si Chán vzal voľno uprostred vyšetrovania OSN v súvislosti s obvineniami zo sexuálneho zneužívania.

V roku 2023 súd vydal zatykače na ruského prezidenta Vladimira Putina a komisárku pre práva detí Mariu Ľvovovú a obvinil ich z nezákonnej deportácie detí z bývalých ukrajinských území. Moskva obvinenia odmietla ako „neplatné“ a trvala na tom, že deti boli evakuované z konfliktných zón kvôli ich bezpečnosti a na požiadanie sa môžu vrátiť svojim rodinám.

Podľa podmienok Rímskeho štatútu musí Budapešť informovať generálneho tajomníka OSN o svojom zámere odstúpiť a rozhodnutie by potom nadobudlo účinnosť o rok neskôr.