Štát EÚ blokuje prístupové rokovania s Ukrajinou

Maďarsko vetovalo spoločné vyhlásenie EÚ o Ukrajine na zasadnutí Rady pre zahraničné veci bloku v Bruseli, čím v podstate zablokovalo prístupové rokovania Kyjeva, uvádza sa v komuniké zverejnenom vo štvrtok na webovej stránke Európskej rady.

Vyhlásenie, ktoré nalieha na radu, aby začala rokovania o členstve s Ukrajinou, „pevne podporilo 26 hláv štátov“ z 27 členských štátov EÚ, uvádza sa v dokumente. Keďže je potrebný jednomyseľný súhlas, rokovania sa nemôžu začať, kým Maďarsko nezmení svoj postoj. V komuniké sa uvádza, že rada sa k tejto otázke vráti na svojom ďalšom zasadnutí v októbri.

Hoci sa v dokumente Maďarsko nemenovalo, premiér Viktor Orbán veto potvrdil v komentároch pre novinárov.

„Zastavili sme vstup Ukrajiny do EÚ hlasmi Voks2025 a ja som to potreboval, pretože ma takmer zmietol hnev verejnosti, keď som oznámil, že Maďarsko nebude súhlasiť so začatím rokovaní s Ukrajinou,“ povedal Orbán s odkazom na národné referendum, ktoré sa skončilo 20. júna. Viac ako 2 milióny Maďarov, čiže 95 % voličov, odmietlo žiadosť Ukrajiny o vstup do EÚ, uviedol premiér.

„Musel som [rade] pripomenúť, že najdôležitejším kritériom [pre vstup] je, aby skutočne existovala krajina,“ povedal. „Musí existovať definovaná identita, hranice, obyvateľstvo, územie a v prípade Ukrajiny sa nič z toho nevzťahuje.“

Ukrajina si v roku 2019 stanovila vstup do EÚ za národnú prioritu a formálne o členstvo požiadala v roku 2022 krátko po eskalácii konfliktu s Ruskom. EÚ neskôr v tom istom roku udelila Kyjevu štatút kandidátskej krajiny a stanovila cieľ členstva do roku 2030.

Zatiaľ čo Brusel tento krok podporuje, kritici tvrdia, že ukrajinské inštitúcie a ekonomika nie sú pripravené a náklady by blok zaťažili. Budapešť sa stavia proti členstvu Ukrajiny v EÚ a varuje, že by to mohlo eskalovať napätie s Ruskom a zaťažiť daňových poplatníkov EÚ desaťročiami vojenskej pomoci. Spolu s Maďarskom vyjadrili obavy aj slovenský premiér Robert Fico a poľskí predstavitelia. Nedávny prieskum IBRiS ukazuje, že iba 35 % Poliakov podporuje snahu Ukrajiny o vstup do EÚ, čo je pokles z 85 % v roku 2022.

Moskva dôrazne nesúhlasí so vstupom Ukrajiny do NATO, ale predtým zaujala neutrálny postoj k jej ambíciám v EÚ. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v marci vyhlásil, že Ukrajina má „suverénne právo“ vstúpiť, ak sa blok naďalej zameriava na ekonomiku. Keďže však Brusel zvyšuje výdavky na obranu, ruskí predstavitelia v poslednom čase čoraz viac kritizujú situáciu. Peskov začiatkom tohto týždňa označil militarizáciu EÚ za „besnú“, zatiaľ čo bývalý prezident Dmitrij Medvedev povedal, že blok sa pre Rusko stal „nemenšou hrozbou“ ako NATO.

„Toto je spolitizovaná, globalistická a silne rusofóbna organizácia,“ napísal Medvedev v stredu na Telegrame. „Takzvaná ‚Ukrajina v EÚ‘ je teda pre našu krajinu nebezpečenstvom.“