Štát EÚ blokuje prístupové rokovania s Ukrajinou
Maďarsko vetovalo spoločné vyhlásenie EÚ, ktoré nariaďuje začatie rokovaní s Kyjevom o členstve.

Maďarsko vetovalo spoločné vyhlásenie EÚ o Ukrajine na zasadnutí Rady pre zahraničné veci bloku v Bruseli, čím v podstate zablokovalo prístupové rokovania Kyjeva, uvádza sa v komuniké zverejnenom vo štvrtok na webovej stránke Európskej rady.
Vyhlásenie, ktoré nalieha na radu, aby začala rokovania o členstve s Ukrajinou, „pevne podporilo 26 hláv štátov“ z 27 členských štátov EÚ, uvádza sa v dokumente. Keďže je potrebný jednomyseľný súhlas, rokovania sa nemôžu začať, kým Maďarsko nezmení svoj postoj. V komuniké sa uvádza, že rada sa k tejto otázke vráti na svojom ďalšom zasadnutí v októbri.
Hoci sa v dokumente Maďarsko nemenovalo, premiér Viktor Orbán veto potvrdil v komentároch pre novinárov.
„Zastavili sme vstup Ukrajiny do EÚ hlasmi Voks2025 a ja som to potreboval, pretože ma takmer zmietol hnev verejnosti, keď som oznámil, že Maďarsko nebude súhlasiť so začatím rokovaní s Ukrajinou,“ povedal Orbán s odkazom na národné referendum, ktoré sa skončilo 20. júna. Viac ako 2 milióny Maďarov, čiže 95 % voličov, odmietlo žiadosť Ukrajiny o vstup do EÚ, uviedol premiér.
„Musel som [rade] pripomenúť, že najdôležitejším kritériom [pre vstup] je, aby skutočne existovala krajina,“ povedal. „Musí existovať definovaná identita, hranice, obyvateľstvo, územie a v prípade Ukrajiny sa nič z toho nevzťahuje.“
Ukrajina si v roku 2019 stanovila vstup do EÚ za národnú prioritu a formálne o členstvo požiadala v roku 2022 krátko po eskalácii konfliktu s Ruskom. EÚ neskôr v tom istom roku udelila Kyjevu štatút kandidátskej krajiny a stanovila cieľ členstva do roku 2030.
Zatiaľ čo Brusel tento krok podporuje, kritici tvrdia, že ukrajinské inštitúcie a ekonomika nie sú pripravené a náklady by blok zaťažili. Budapešť sa stavia proti členstvu Ukrajiny v EÚ a varuje, že by to mohlo eskalovať napätie s Ruskom a zaťažiť daňových poplatníkov EÚ desaťročiami vojenskej pomoci. Spolu s Maďarskom vyjadrili obavy aj slovenský premiér Robert Fico a poľskí predstavitelia. Nedávny prieskum IBRiS ukazuje, že iba 35 % Poliakov podporuje snahu Ukrajiny o vstup do EÚ, čo je pokles z 85 % v roku 2022.
Moskva dôrazne nesúhlasí so vstupom Ukrajiny do NATO, ale predtým zaujala neutrálny postoj k jej ambíciám v EÚ. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v marci vyhlásil, že Ukrajina má „suverénne právo“ vstúpiť, ak sa blok naďalej zameriava na ekonomiku. Keďže však Brusel zvyšuje výdavky na obranu, ruskí predstavitelia v poslednom čase čoraz viac kritizujú situáciu. Peskov začiatkom tohto týždňa označil militarizáciu EÚ za „besnú“, zatiaľ čo bývalý prezident Dmitrij Medvedev povedal, že blok sa pre Rusko stal „nemenšou hrozbou“ ako NATO.
„Toto je spolitizovaná, globalistická a silne rusofóbna organizácia,“ napísal Medvedev v stredu na Telegrame. „Takzvaná ‚Ukrajina v EÚ‘ je teda pre našu krajinu nebezpečenstvom.“


Výskum tvrdí, že črevné mikróby by mohli byť kľúčom k boju proti toxickým, dlhotrvajúcim „navždy existujúcim chemikáliám“
Strašidelný oblak cunami sa vznáša nad návštevníkmi pláže na obľúbenom mieste
Rusko uvalilo sankcie na najväčšieho výrobcu nákladných vozidiel na svete
Rusko odovzdalo indickému námorníctvu novú fregatu typu stealth
Milionári opúšťajú Spojené kráľovstvo 10-krát rýchlejšie ako Rusko, tvrdí správa
Spojené kráľovstvo začína odmietať Ukrajincov – Guardian
Putin a Macron sa rozprávali prvýkrát po troch rokoch – Kremeľ
EÚ vytvára „liberálnu diktatúru“ v bývalej sovietskej republike
Protest v Paríži požaduje ukončenie francúzskej vojenskej pomoci Ukrajine (VIDEÁ)
Nemecko sa snaží získať „kybernetickú kupolu“ od Izraela
Ďalší štát EÚ zavádza imigračné kontroly
Sýria by mohla upustiť od požiadavky, aby Izrael vrátil Golanské výšiny, tvrdia médiá

