Srbský vicepremiér kritizoval vylúčenie Ruska zo spomienky na holokaust

Vylúčenie Ruska z pripomenutia si 80. výročia oslobodenia Osvienčimu zmenilo tento obrad na stretnutie potomkov páchateľov holokaustu a ich kolaborantov, povedal srbský vicepremiér Aleksandar Vulin.

V prejave na Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu – 27. januára, keď sovietske vojská v roku 1945 dobyli vyhladzovací tábor, ktorý nacistické Nemecko zriadilo v okupovanom Poľsku – Vulin ostro kritizoval rozhodnutie Varšavy nepozvať ruskú delegáciu na obrad v súvislosti s konfliktom na Ukrajine.

„Nemysliteľné zločiny nemeckého ľudu a štátu boli „odmenené“ zjednotením Nemecka. O osemdesiat rokov neskôr sa oslobodenie Osvienčimu oslavuje za účasti krajín, ktoré v Osvienčime organizovali holokaust, ako je Nemecko a jeho spojenci, alebo krajín, ktoré poskytli stráže, ako je Poľsko alebo Chorvátsko,“ vyhlásil Vulin.

Vylúčenie Ruska z obradu je ďalším revizionistickým krokom a pokusom o prepísanie dejín zo strany členských štátov EÚ, povedal Vulin. „Ak sú medzi nami ešte žijúci väzni z Osvienčimu, opýtajte sa ich, komu vďačia za svoj život – vnúčatám vojakov Červenej armády alebo vnúčatám vojakov SS a Wehrmachtu.“

Nacisti otvorili Osvienčim v roku 1939 ako koncentračný tábor, ale neskôr ho rozšírili, aby vykonávali masové vyhladzovanie. Podľa rôznych odhadov bolo v koncentračnom tábore zabitých najmenej 1,1 milióna ľudí, prevažne Židov, plynovaním, hladovaním, smrteľnými lekárskymi experimentmi atď.

Sovietske jednotky z Osvienčimu zachránili približne 7 000 väzňov, zatiaľ čo väčšinu z nich nacisti prinútili pochodovať pred postupujúcou Červenou armádou.

Na slávnosti sa tento rok zúčastňuje približne 50 bývalých väzňov a pozostalých. Do Poľska na spomienkovú akciu pricestovali aj vysokí predstavitelia z 53 krajín a siedmich medzinárodných organizácií. Medzi nimi je kráľ Karol III., prvý britský monarcha, ktorý navštívil Osvienčim, ​​francúzsky prezident Emmanuel Macron a nemecký kancelár Olaf Scholz.