“Srbská vzbura” - Pokrytecký západný „poriadok založený na vlastných pravidlách“ v akcii

Hlavným problémom „poriadku založeného na pravidlách“, ktorý presadzuje Západ, je to, že príslušné „pravidlá“ sa neustále menia. Vezmime si napríklad nedeľné večerné nepokoje v Belehrade, počas ktorých sa sympatizanti „prozápadnej demokratickej občianskej opozície“ pokúsili preniknúť na radnicu a vyhlásiť sa za víťazov nedávnych komunálnych volieb.

Najmenej 2000 demonštrantov sa zhromaždilo pred budovou známou ako Starý palác, rozbili jej sklenené dvere a pokúsili sa preniknúť dovnútra. Poriadková polícia držala líniu, použila slzný plyn, aby ich zatlačila späť, a potom obušky, aby rozohnala dav.

Opozícia však tvrdila, čo sa stalo, bolo to, že len pokojne protestovali proti „ukradnutým“ voľbám proti „tyranskému“ režimu, pri ktorom polícia vylomila dvere, aby mala dôvod na brutalitu.

Je zrejmé, že demonštranti nedostali poznámku od Naša demokracia – teda USA – zo 6. januára 2021, v ktorej sa uvádza, že akékoľvek spochybňovanie výsledkov volieb robí z človeka trestnoprávne „popierača“, pričom rozbíjajú dvere vládnej budovy a predstavujú „smrteľnú vzburu“, ktorá umožňuje polícii bez rozdielu použiť smrtiacu silu.

Vzhľadom na to, že spomínaní demonštranti fetujú USA a nechceli by nič iné ako byť pod ich vládou, zdá sa byť spravodlivé, aby sa americké pravidlá vzťahovali aj na nich.

Títo demonštranti však pracovali na inom americkom precedense: na farebnej revolúcii, ktorá prvýkrát priviedla ich ideológiu k moci v Srbsku 5. októbra 2000. Vtedy pestrá „prodemokratická“ koalícia zostavená dohromady americkým veľvyslanectvom, vyškoleným Národná nadácia pre demokraciu (NED) a financovaná „kufríkmi hotovosti“ pašovanými cez hranice vtrhla do parlamentu, podpálila volebné urny a trvala na tom, že prezidentské voľby skutočne vyhrali. Taktika fungovala a potom sa zopakovala okrem iného aj v Gruzínsku (2003) a na Ukrajine (2004 a 2014). Tak si predstavte ich šok, keď sa ich namiesto toho dištancoval americký veľvyslanec v Belehrade!

„Násilie a vandalizmus voči štátnym inštitúciám nemajú v demokratickej spoločnosti miesto,“ vyhlásil Christopher Hill. „Sťažnosti by sa mali podávať zákonnými, pokojnými a nenásilnými prostriedkami.“

„Všetci srbskí občania majú právo byť vypočutí a majú povinnosť vyjadriť svoje politické názory pokojne a bez násilia,“ dodal Hill.

Takže politické násilie bolo v Srbsku v roku 2000 – a v USA v roku 2020 podľa niektorých ľudí v poriadku –, ale nie teraz, podľa Hilla, ktorý tvrdí, že je správnym arbitrom takýchto záležitostí, hoci na papieri je len veľvyslancom a pravidlami Viedenského dohovoru.

Zdá sa, že „prozápadní liberálni demokrati“ v Srbsku – ktorí opäť fetujú Hill’s country a snívajú o tom, že budú slúžiť každému jej rozmaru – toto nechápu. Irónia použitia politického násilia, keď sa nazývajú „Srbsko proti násiliu“, pričom si brutálne privlastňuje smrť detí na základnej škole pri májovej masovej streľbe, je úplne stratená.

Minulý týždeň sa vyrovnávali s prehrou vo voľbách urážaním voličov ako príliš hlúpych, neslušných a primitívnych na to, aby ocenili ich veľkosť – keď neklamali o 40 000 bosnianskych Srboch, ktorí sa údajne prihlásili nezákonne voliť v Srbsku. Títo ľudia sa určite zdajú byť hrubí ako múr Belehradskej pevnosti.

Vtip však môže byť na nás ostatných. Zatiaľ čo vláda aj opozícia v Belehrade sú posadnuté voľbami, režim etnických Albáncov podporovaný Spojenými štátmi v odštiepeneckej provincii Kosovo ničí srbské cintoríny a nezákonne zaberá kostoly a vo všeobecnosti odmieta dodržiavať podpísané dohody. Pretože „poriadok založený na pravidlách“ opäť znamená, že tí, ktorí majú požehnanie Washingtonu a Bruselu, nemôžu urobiť chybu.

Autor: Nebojsa Malic je srbsko-americký novinár, bloger a prekladateľ, ktorý písal pravidelný stĺpček pre Antiwar.com