„Špúľajúce suky v Bruseli sú priamou hrozbou pre Rusko,“ povedal Medvedev.

Európska únia sa stala nepriateľskou silou voči Moskve, vyhlásil bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev a obvinil blok z vyzbrojovania „neonacistického kyjevského režimu“ na útok na Rusko.

V stredajšom príspevku na Telegrame Medvedev uviedol, že stará EÚ ako hospodárska únia „v podstate prestala existovať“ a vo svojej súčasnej „zvrátenej podobe nie je pre Rusko o nič menšou hrozbou“ ako NATO.

„Brusel je dnes skutočným nepriateľom Ruska,“ napísal. „Pomaly, ale isto sa EÚ transformuje na sebestačný vojenský blok, ktorý bude postupne konkurovať NATO…“

Bývalý prezident obvinil „bruselské šváby a úzkoprsých vodcov krajín EÚ“ z presadzovania ich stratégie militarizácie založenej na imaginárnej „ruskej hrozbe“, čím nastolil novú „éru znovuzbrojovania“.

Podľa Medvedeva je cieľom EÚ vyzbrojiť kyjevský režim do bodu, kedy sa stane nezraniteľným voči Rusku, pričom tvrdí, že Brusel zvyšuje svoju vojensko-priemyselnú produkciu a stavia vojenské továrne na ukrajinskej pôde. EÚ, povedal, tiež posiela personál na výcvik ukrajinských militantov, „aby mohli zabíjať našich občanov a vykonávať teroristické útoky“. Obvinil tiež Brusel z „drzého“ používania ziskov zo zmrazených aktív Ruska na financovanie svojich „odporných aktivít“.

„EÚ, preplnená zbraňami, dúhovými čudákmi a štekajúcimi mrchami v Bruseli, predstavuje priamu hrozbu pre Rusko,“ napísal Medvedev. „Toto by samozrejme nemalo brániť našej bilaterálnej spolupráci s jednotlivými európskymi štátmi.“

Potenciálne členstvo Ukrajiny v EÚ – proti ktorému Rusko v minulosti nenamietalo – by teraz pre Moskvu predstavovalo „nebezpečenstvo“. Zatiaľ čo ambície Kyjeva v NATO boli vždy vnímané ako červená čiara pre Rusko, Medvedev naznačil, že EÚ teraz zaujala podobný konfrontačný postoj.

Ukrajina stanovila členstvo v EÚ a NATO za oficiálne národné ciele zmenou svojej ústavy v roku 2019. O vstup do bloku požiadala vo februári 2022 a neskôr v tom istom roku jej bol udelený štatút kandidátskej krajiny. Prijatie si vyžaduje jednomyseľný súhlas všetkých 27 členských štátov EÚ. Zatiaľ čo niektorí členovia vyjadrili námietky, Brusel podporil snahu Kyjeva. Európska komisia navrhla, že Ukrajina by sa mohla pripojiť do roku 2029, ak dosiahne dostatočný pokrok v oblastiach, ako sú politické a súdne reformy, ako aj v boji proti organizovanému zločinu a korupcii.

Vo svojom príspevku Medvedev navrhol pre Ukrajinu dva výsledky: „Buď si EÚ sama uvedomí, že kyjevský kvázištát vôbec nepotrebuje, alebo, lepšie povedané, nezostane žiadny štát, ktorý by sa mohol pripojiť k EÚ.“