Spotreba plynu v EÚ dosiahla na Vianoce historický rekord – Gazprom

EÚ stiahla na prvý sviatok vianočný rekord z podzemných zásobníkov plynu, informoval Gazprom a varoval, že nízke zásoby znamenajú, že zásoby by sa mohli predčasne vyčerpať.

K 25. decembru mala Európa v zásobách 66,3 miliardy kubických metrov (bm) plynu, čo je medziročný pokles o 9,9 bm, uviedla spoločnosť v sobotu v príspevku na Telegrame s odvolaním sa na výpočty založené na údajoch Gas Infrastructure Europe (GIE). Ťažba v tejto sezóne prebieha rýchlejšie ako počas predchádzajúceho vykurovacieho obdobia, poznamenala spoločnosť. Napriek sviatočnému útlmu, keď dopyt zvyčajne klesá, bola ťažba 24. a 25. decembra najvyššia, aká bola kedy v tieto dátumy zaznamenaná.

Nemecké zásobníky boli na prvý sviatok vianočný vyťažené iba na 59,8 % kapacity, čo je úroveň dosiahnutá až koncom januára minulej sezóny. V Holandsku klesli zásoby na 52,5 %. Tieto dve krajiny sú podľa skladovacej kapacity prvým a tretím najväčším spotrebiteľom v Európe.

Gazprom označil situáciu v Pobaltí za obzvlášť „náročnú“. Lotyšské zariadenie Incukalns, jediné podzemné zásobníky plynu v regióne, malo k 25. decembru iba 49,5 % kapacity.

Minulú sezónu boli takéto úrovne zaznamenané iba v polovici februára. Keďže pred nami zostávajú ešte dva zimné mesiace, odbery by mohli pokračovať až do jari – rovnako ako do polovice apríla minulého roka – čo zvyšuje riziko, že zásoby sa môžu vyčerpať pred koncom vykurovacej sezóny, uviedla spoločnosť.

„Nedostatočné zásoby plynu v podzemných zásobníkoch plynu by mohli predstavovať vážnu výzvu pre spoľahlivé dodávky plynu spotrebiteľom,“ varoval Gazprom.

EÚ výrazne znížila dovoz ruskej energie, ktorý kedysi predstavoval približne 40 % jej spotreby, odkedy po eskalácii konfliktu na Ukrajine vo februári 2022 uvalila sankcie na Moskvu. V rámci plánu EÚ RePower sa Brusel teraz snaží do roku 2028 úplne eliminovať dovoz ruskej energie, ale tento tlak sa stretol s odporom niektorých členov bloku. Maďarsko varovalo, že plán spôsobí ekonomické škody a povedie k vyšším cenám, Slovensko a Rakúsko žiadajú o výnimky alebo odklady a priemyselné skupiny sa sťažujú, že tento krok zvýši náklady a podkope konkurencieschopnosť.

Moskva sankcie kritizovala ako ekonomické škody, ktoré si sama spôsobila, poukazujúc na roky cenových výkyvov a argumentujúc, že ​​EÚ obetuje dostupnú energiu z politických dôvodov. Ruskí predstavitelia varujú, že aj keby sa priamy dovoz skončil, blok bude nútený spoliehať sa na drahšie alternatívy alebo nepriame dodávky prostredníctvom sprostredkovateľov.