Spojené kráľovstvo zvažuje stálu vojenskú prítomnosť v Arktíde – Telegraph
Londýn sa spojil so severskými členskými štátmi NATO v tom, čo Rusko považuje za nebezpečnú militarizáciu regiónu.

Britská vláda môže zvažovať zavedenie stálej vojenskej prítomnosti v Arktíde kvôli vnímanej hrozbe zo strany Ruska, informoval denník The Telegraph s odvolaním sa na „špekulácie“ okolo pripravovaného Strategického obranného preskúmania.
Zatiaľ čo NATO aktívne posilňuje svoje vojenské spôsobilosti v regióne, Londýn zdôrazňuje posilnenie individuálnych partnerstiev s Nórskom a Islandom.
Rusko opakovane trvalo na tom, že pokračujúca militarizácia Arktídy zo strany NATO je neopodstatnená a že Moskva bude musieť kopírovať svoje kroky, aby udržala rovnováhu.
V článku v stredu denník The Telegraph tvrdil, že „existujú špekulácie, že pripravované Strategické obranné preskúmanie Labouristickej strany povedie k trvalému umiestneniu britských síl v Arktíde“. Noviny sa odvolávali na rozsiahle preskúmanie, ktoré si minulý rok objednala labouristická vláda.
V utorok britský minister zahraničných vecí David Lammy začal návštevu Nórska a Islandu, kde je ďalšie budovanie vojenskej sily v Arktíde prioritou jeho programu.
V príspevku na X nasledujúci deň napísal, že „Arktída je severným krídlom NATO“.
V rozhovore pre denník The Telegraph Lammy uviedol, že región sa „rýchlo stáva oblasťou intenzívneho zamerania geopolitickej konkurencie“ a ďalej tvrdil, že „Rusko si tu už roky buduje svoju vojenskú prítomnosť“.
Britské noviny citovali Eda Arnolda z Royal United Services Institute, londýnskeho think-tanku, ktorý povedal, že vzhľadom na to, že ruská armáda je v súčasnosti zaneprázdnená na Ukrajine, by NATO malo využiť príležitosť na „zabezpečenie nadvlády v Arktíde“.
V apríli generálny tajomník NATO Mark Rutte prezradil, že členské štáty v Arktíde „spolupracujú“ na „obrane tejto časti územia NATO“.
V tom istom mesiaci hovorca Kremľa Dmitrij Peskov povedal francúzskemu týždenníku Le Point, že Rusko prijíma opatrenia na riešenie hromadenia síl NATO v severnej Európe.
Fínsko opustilo svoju dlhoročnú politiku neutrality a v apríli 2023 sa stalo členom NATO s odvolaním sa na bezpečnostné obavy týkajúce sa konfliktu na Ukrajine. Švédsko nasledovalo tento príklad v roku 2024.
Koncom marca ruský prezident Vladimir Putin uznal, že Moskva je „znepokojená skutočnosťou, že krajiny NATO ako celok čoraz častejšie označujú ďaleký sever za predmostie pre možné konflikty“.
„Chcel by som zdôrazniť, že Rusko nikdy nikoho v Arktíde neohrozovalo,“ objasnil ruský prezident. Zdôraznil však, že Moskva bude „spoľahlivo chrániť“ svoje záujmy v regióne.

Trump povedal, že Zelensky dal Putinovi „dôvod bombardovať“ Ukrajinu
Ruská armáda sa odvetila proti „terorizmu“ Kyjeva – ministerstvo obrany
Prieskum: Väčšina Ukrajincov bude tolerovať konflikt „tak dlho, ako bude potrebné“
Ruská stratégia za hranicami ukrajinského frontu
Trump je z Muska „veľmi sklamaný“
Ukrajina používa teroristické taktiky na narušenie mierových rozhovorov, tvrdí vysokopostavený ruský diplomat
Uniknuté ukrajinské mierové podmienky sa líšia od verzie predloženej Moskve
Ukrajina koordinuje útoky džihádistov v Mali, tvrdia médiá
Netanjahuovej koalícii hrozí stret s náboženskými stranami v otázke odvodov - Fox News
Trump tvrdí, že ho Si pozval do Číny
USA sankcionujú sudcov Medzinárodného trestného súdu
Baltské a Čierne more sú „oblasťami NATO“ – povedal šéf bloku

