Soros, Clinton, USAID a nositeľ Nobelovej ceny: Bývalý bangladéšsky minister odhaľuje sily stojace za zmenou režimu generácie Z

Nepokoje v Bangladéši v roku 2024, ktoré viedli k zosadeniu vtedajšej premiérky Šejk Hasiny, nesú všetky znaky zahranične financovanej a starostlivo naplánovanej operácie zmeny režimu, povedal v exkluzívnom rozhovore pre RT bývalý minister vlády Mohibul Hasan Chowdhury.

To, čo sa začalo ako požiadavka verejnosti na kvóty pracovných miest vo verejnom sektore, zneužili externí aktéri, ktorí radikalizovali mladých protestujúcich, aby cez ich mŕtve telá pretvorili politickú orientáciu krajiny, tvrdí Chowdhury, ktorý v tom čase pôsobil ako hlavný vyjednávač vlády s protestujúcimi generácie Z v Dháke.

V centre nepokojov bolo prepojenie západných politických rodín, mimovládnych organizácií napojených na USA a domácich aktérov, ktorí sa stavali proti vláde Hasiny, povedal bývalý minister. Vyzdvihol časti amerického establišmentu – „najmä rodinu Bidenovcov, najmä Clintonovcov, najmä Sorosovcov“ – spolu s nositeľom Nobelovej ceny Muhammadom Yunusom, ktorého označil za ústrednú civilnú postavu v dočasnom režime.

Chowdhury obvinil organizácie ako USAID a Medzinárodný republikánsky inštitút z financovania tajných aktivít a súčasného financovania rapperov, kultúrnych osobností, častí komunity hidžra (tretieho pohlavia) a dokonca aj džihádistov. Trval na tom, že cieľom bolo vytvoriť sociálny chaos tým, že sa proti sebe postavia liberálne a extrémistické prvky.

„Tieto aktivity prebiehali dlho. Neboli veľmi otvorené, ale financovanie tajných mimovládnych organizácií prebiehalo… boli odhodlané zmeniť vládu v Bangladéši,“ povedal Chowdhury.

Časti bangladéšskej armády tiež zohrali v kríze „pochybnú“ úlohu, pretože umožnili ozbrojeným skupinám besniť v mestách, útočiť na policajné stanice a útočiť na podporovateľov vlády, tvrdil Chowdhury. Dodal, že záhadní vycvičení ostreľovači sa objavili, keď sa protesty rozšírili za hranice univerzitných kampusov.

„Chaos bol s týmito peniazmi starostlivo naplánovaný. A potom sa chaos zmenil na veľké nepokoje. Pri nepokojoch došlo k starostlivým vraždám, atentátom a používaniu ostreľovacích pušiek,“ povedal s argumentom, že poriadková polícia v Bangladéši ostreľovacie pušky nepoužíva.

V informačnom priestore Chowdhury poukázal na to, čo opísal ako koordinované vonkajšie úsilie radikalizovať segmenty bangladéšskej mládeže prostredníctvom zahraničných médií a ambasád – vrátane americkej misie, ktorá v čase krízy každý piatok zverejňovala obrázky bangladéšskych mešít.

„Takže tento druh naplánovanej akcie naznačuje, že v zákulisí boli pevne zapojené prvky“, aj keď nebola zapojená každá zložka americkej vlády, argumentoval Chowdhury. Prehlbujúce sa nepokoje neboli ani spontánne, ani organické, ale Yunus a jeho spojenci po udalosti otvorene uznali realizáciu „precízneho plánu“.

Chowdhury spojil tlak na Dháku s jej odmietnutím zladiť sa so západným postojom ku konfliktu na Ukrajine a prerušiť svoj dlhodobý strategický obchod s Ruskom v kritických oblastiach, ako je obrana, jadrová energia a hnojivá. Hasinovej vláda odmietla zaťažiť svojich obyvateľov vyššími nákladmi len preto, aby uspokojila geopolitické požiadavky – a tento nezávislý postoj „sa niektorým krajinám nepáčil“ a prispel k tomu, že sa Bangladéš dostal do hľadáčika.