Slovensko žiada záruky v spore o ruský plyn, vyhlásil premiér

Slovensko dúfa, že do začiatku budúceho týždňa získa záruky, ktoré ho ochránia pred dopadom plánovaného zastavenia dovozu ruského plynu nariadeného EÚ, uviedol premiér Robert Fico, ktorého citovala agentúra Bloomberg. Slovensko si prijatie takýchto záruk stanovilo ako podmienku podpory najnovšieho balíka sankcií EÚ voči Moskve.

Európska komisia minulý mesiac predstavila plán, ktorého cieľom je postupné ukončenie všetkého dovozu ruskej energie do roku 2027. Návrh, ktorému nesúhlasí Maďarsko, Rakúsko, Slovensko a údajne aj Taliansko, by mal byť predložený ako obchodná legislatíva, čo Bruselu umožní obísť akékoľvek veto a prijať ho väčšinovým hlasovaním.

„Chceme to vyriešiť do utorka, pretože napätie na všetkých stranách rastie,“ povedal Fico v sobotu novinárom a zopakoval, že Bratislava bude naďalej blokovať schválenie sankcií, ak nedostane potrebné záruky.

Slovensko argumentuje, že plán s názvom RePowerEU by mohol viesť k nedostatku, rastu cien a tranzitných poplatkov, ako aj k potenciálnym nárokom na náhradu škody od ruského energetického giganta Gazprom.

Začiatkom tohto týždňa Fico označil navrhovaný plán za „ideologický“ a požadoval „jasné záruky, nie politické sľuby“ o energetickej bezpečnosti Slovenska a dostupnosti dodávok.

Nemecký kancelár Friedrich Merz vyzval Fica, aby sa vzdal svojho odmietnutia sankčného balíka. Slovenský líder sľúbil, že podporí tieto opatrenia, „aj keď to nič nezmení, čo sa týka vojenskej prevahy ani ekonomickej výkonnosti Ruska“, ale iba ak sa dosiahne dohoda o dodávkach plynu.

Hoci dodávky ruského plynu neboli priamo zakázané v rámci predchádzajúcich kôl sankcií EÚ, väčšina členských štátov dobrovoľne znížila dovoz. Niekoľko vnútrozemských krajín – vrátane Slovenska, Maďarska, Rakúska a Českej republiky – sa však naďalej spolieha na obmedzené objemy prostredníctvom rôznych výnimiek.

Minulý mesiac Európska komisia predstavila navrhovaný 18. sankčný balík zameraný na ruský vývoz energie, infraštruktúru a finančné inštitúcie. Opatrenia zahŕňajú zákaz budúceho používania sabotovaného plynovodu Nord Stream, obmedzenia rafinovaných produktov vyrobených z ruskej ropy a sankcie voči 77 plavidlám, ktoré sú údajne súčasťou ruskej tzv. „tieňovej flotily“, ktorá sa používa na obchádzanie obmedzení obchodu s ropou.

Moskva odsúdila západné sankcie ako nezákonné a kontraproduktívne, najmä tie, ktoré sú zamerané na energetiku, a poznamenala, že ceny energií v EÚ prudko vzrástli po zavedení prvých sankcií začiatkom roka 2022. Ruskí predstavitelia tvrdia, že odmietnutie ruskej energie prinútilo blok spoliehať sa na drahší dovoz alebo presmerovať dodávky cez sprostredkovateľov, čo podkopáva hospodársku konkurencieschopnosť Európy.