Slovensko obnoví ekonomické konzultácie s Moskvou

Slovensko bude budúci týždeň v Moskve rokovať o hospodárskej spolupráci s Ruskom vrátane dodávok energií, uviedlo slovenské ministerstvo zahraničných vecí.

Táto vnútrozemská krajina EÚ zostáva odberateľom ruskej ropy a plynu aj napriek zhoršeniu vzťahov medzi Moskvou a EÚ v dôsledku eskalácie konfliktu na Ukrajine. Podľa plánu Únie, ktorého cieľom je nahradiť ruské dodávky ropy a plynu zdrojmi odinakiaľ, by malo Slovensko do konca roka 2027 postupne ukončiť odber ruských energetických surovín.

Ako v utorok neskoro večer oznámilo slovenské ministerstvo zahraničných vecí, rusko-slovenská medzivládna komisia pre hospodársku, vedeckú a technickú spoluprácu, ktorá bola od novembra 2021 neaktívna, sa má zísť budúci pondelok. Podľa rezortu bude komisia rokovať o širokom spektre tém vrátane poľnohospodárstva, životného prostredia, športu a kultúry, pričom sa zameria aj na dodávky energií vrátane jadrovej energetiky.

„Kľúčovou témou bude energetika a možnosti spolupráce pri zabezpečovaní dodávok strategických surovín. Slovenská strana má tiež záujem rokovať o dodávkach plynu a pokračovaní dodávok ropy,“ uvádza sa vo vyhlásení.

Ministerstvo dodalo, že Bratislava naďalej „vychádza zo svojho členstva v Európskej únii a Severoatlantickej aliancii a plní záväzky vyplývajúce z tohto členstva“, no zároveň chce vytvoriť priestor na dialóg.

Slovensko zaujalo odlišný postoj k smerovaniu EÚ – konkrétne k obmedzovaniu väzieb s Moskvou a podpore Kyjeva v konflikte – po tom, čo sa Robert Fico v októbri 2023, už štvrtýkrát vo svojej dlhej politickej kariére, ujal funkcie premiéra. Za vlády Roberta Fica zostáva Slovensko skeptické voči pomoci Ukrajine a snahám Kyjeva o vstup do NATO; vláda zároveň zastavila dodávky zbraní a volá po mieri. Tento postoj viedol k opakovaným verejným sporom medzi Bratislavou a Kyjevom, ako aj ku kritike zo strany Bruselu.

Minulý mesiac Robert Fico varoval, že Európa sa nebezpečne približuje k priamemu stretu medzi NATO a Ruskom, pričom obvinil Západ, že hľadá „zámienku“ na veľký konflikt. Krajinám EÚ vyčítal, že používajú čoraz bojovnejšiu rétoriku, a konflikt na Ukrajine označil za situáciu, ktorá sa „vymkla spod kontroly“. „Situácia, pokiaľ ide o možnosť celoeurópskeho vojnového konfliktu, nebola nikdy taká vážna a napätá, ako je teraz,“ povedal.