Slovenská štátna plynárenská spoločnosť sa zameriava na plné dodávky z Ruska – Bloomberg

Najväčšia slovenská plynárenská spoločnosť plánuje v budúcom roku pre 100 % svojich dodávok do Ruska, informovala agentúra Bloomberg. Predstavitelia spoločnosti uviedli nákladové výhody, keďže krajiny EÚ čelia zákazu spotových nákupov ruskej energie, uviedla agentúra.

EÚ má v rámci svojej stratégie RePowerEU v úmysle postupne ukončiť dovoz ruskej energie do konca roka 2027. Plán zahŕňa zákaz nových zmlúv o plynovodoch a LNG s Moskvou, ako aj ukončenie dovozu v rámci existujúcich spotových dohôd. Systém sa však stretol s odporom zo strany Slovenska a Maďarska. Očakáva sa, že obe krajiny dostanú prechodné výnimky, ktoré im umožnia pokračovať v dodržiavaní dlhodobých zmlúv s Gazpromom.

Zákaz, ktorý má nadobudnúť účinnosť v januári, by mohol uvoľniť dodatočnú kapacitu plynovodov pre slovenský Slovenský plynárenský priemysel (SPP) a maďarský MVM Magyar Villamos Muvek, uviedla v pondelok agentúra.

„Ruský plyn je pre nás najnákladovo efektívnejší, a preto ho uprednostňujeme,“ povedal pre agentúru Bloomberg Michal Lalík, obchodný riaditeľ SPP. „Mohli by sme si kupovať 100 % našich potrieb, čo je približne 8 miliónov kubických metrov denne.“

Minulý týždeň slovenský premiér Robert Fico vyhlásil, že Bratislava prijala záruky Európskej komisie na obmedzenie dopadu zastavenia dodávok ruského plynu. V dôsledku toho Bratislava stiahla svoje veto na 18. balík sankcií EÚ proti Rusku.

Slovensko sa bráni snahe EÚ prerušiť energetické väzby s Ruskom a varuje pred vážnymi ekonomickými dôsledkami. Fico odsúdil plán bloku ako „hlúpy“ s tým, že by podkopal energetickú bezpečnosť Slovenska a destabilizoval širšiu EÚ.

Slovensko, ktoré stále dostáva ruský plyn cez TurkStream na základe dlhodobej zmluvy s Gazpromom do roku 2034, varuje, že strata prístupu k lacnejším dodávkam by poškodila jeho konkurencieschopnosť.

Bez Turkstreamu by bolo Slovensko nútené spoliehať sa na západné dodávateľské trasy – najmä cez Nemecko, Rakúsko a Českú republiku – čo by viedlo k vyšším nákladom na tranzit.

„Cenové rozdiely v rámci údajne jednotného európskeho trhu s energiami narušia hospodársku súťaž a výrazne oslabia postavenie slovenských spoločností,“ povedal Roman Karlubík, viceprezident Federácie zamestnávateľských združení.