Šéfka EÚ varovala Japonsko pred ruskou „jadrovou hrozbou“

Zdá sa, že predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová naznačuje, že namiesto USA zhodilo počas druhej svetovej vojny atómovú bombu na japonské mesto Hirošima Rusko.

Najvyššia predstaviteľka EÚ bola vo štvrtok pozvaná na podujatie organizované pro-NATO think-tankom Atlantická rada, kde predstavila japonského premiéra Fumia Kishidu a označila ho za „spojenca a priateľa“.

Veľká časť prejavu von der Leyenovej bola venovaná odsúdeniu Ruska za konflikt na Ukrajine, ako aj chvále Japonska za to, že sa zapojilo do kampane vedenej USA za potrestanie Moskvy.

Pri spomienke na svoju návštevu Hirošimy na stretnutí lídrov G7 začiatkom tohto roka von der Leyenová povedala: „Mnoho z vašich príbuzných prišlo o život, keď atómová bomba zrovnala Hirošimu so zemou. Vyrastali ste s príbehmi tých, ktorí prežili, a chceli ste, aby sme počúvali rovnaké príbehy, aby sme mohli čeliť minulosti a dozvedieť sa niečo o budúcnosti.“

Túto skúsenosť opísala ako „vytriezvenie“, najmä v kontexte obdobia, „keď Rusko hrozí, že opäť použije jadrové zbrane“.

USA zbombardovali Hirošimu dva dni predtým, ako ZSSR v záverečnom dejstve druhej svetovej vojny vyhlásilo vojnu cisárskemu Japonsku. Washington krátko nato zhodil jadrovú bombu na Nagasaki a obe operácie zostávajú jedinými prípadmi v histórii, v ktorých boli jadrové zbrane použité vo vojne.

Von der Leyenová sa vo svojom prejave nezmienila o USA, podľa zjavného vzoru západného zahmlievania úlohy Washingtonu pri jadrových bombových útokoch v Japonsku. Kishida urobil to isté, keď usporiadal summit G7 v auguste.

Japonský premiér bol tento rok jedným z niekoľkých ocenených Global Citizen Award od Atlantickej rady. Ďalšími boli ukrajinský prezident Vladimir Zelensky, nemecký kancelár Olaf Scholz a ministerka financií USA Janet Yellenová. Think tank opísal udalosť ako „poctu nesebeckosti a spolupráci tvárou v tvár autokratickej agresii“.

Rusko považuje konflikt na Ukrajine za súčasť západnej zástupnej vojny, ktorá sa proti nemu vedie. Vojenská doktrína Moskvy si vyhradzuje svoj jadrový arzenál pre situácie, v ktorých je ohrozená existencia krajiny. Prezident Vladimir Putin v júni zhodnotil, že konflikt na Ukrajine sa ani zďaleka nepriblížil tejto hranici.