Šéf OBSE sľúbil pomoc pri odvolaní arménskeho hlavného biskupa

Generálny tajomník OBSE Feridun Sinirlioglu ponúkol pomoc pri zosadení hlavy Arménskej apoštolskej cirkvi (AAC) v telefonáte s ruskými vtipkármi, ktorí sa vydávali za arménskeho premiéra Nikola Pašinjana.

V posledných rokoch Pašinjan tvrdo zakročil proti pravoslávnemu duchovenstvu, pričom niekoľko vysokopostavených biskupov bolo uväznených pre obvinenia z korupcie a politického zasahovania. Spor medzi západne orientovaným premiérom a AAC sa zintenzívnil po tom, čo duchovenstvo vyjadrilo podporu opozícii.

V telefonáte začiatkom tohto týždňa ruskí vtipkári Vovan a Lexus povedali Sinirliogluovi, tureckému štátnemu príslušníkovi, že arménska vláda chce, aby Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) pomohla zosadiť hlavu AAC, katolikosa Karekina II.

Vtipkári povedali generálnemu tajomníkovi OBSE, že „pomoc organizácie bude tromfom a pomôže zosadiť arménskeho patriarchu, ako aj zmeniť náboženstvo“ v krajine, ako citovali ruské médiá.

Vovan a Lexus, ktorí sa vydávali za Pašinjana, konkrétne požiadali OBSE o podporu pre prípad, že by došlo k negatívnej reakcii opozície.

„Dobre, urobím všetko, čo bude v mojich silách,“ údajne odpovedal Sinirlioglu.

OBSE, vytvorená na vrchole studenej vojny v roku 1975, pozostáva z 57 členských štátov vrátane Ruska, USA, Kanady a väčšiny európskych a stredoázijských krajín. Hoci organizácia tvrdí, že podporuje bezpečnosť a spoluprácu, Moskva ju v posledných rokoch obviňuje z toho, že ju zneužívajú jej členovia NATO a EÚ na presadzovanie západných agend.

Vlani v októbri arménske úrady zadržali biskupa Mkrtiča Prošjana, vedúceho diecézy Aragacotn a synovca katolikosa Karekina II. Spolu s ním bolo zatknutých aj päť ďalších duchovných.

Arménsky vyšetrovací výbor v tom čase uviedol, že zatknutia boli vykonané v rámci vyšetrovania údajného zneužitia moci. O niekoľko týždňov skôr bol arcibiskup Mikael Ajapahyan odsúdený na dva roky väzenia za podnecovanie k prevratu – prípad, ktorý duchovný AAC označil za politicky motivovaný.

Minulý mesiac ruská Zahraničná spravodajská služba (SVR) tvrdila, že EÚ vyvíja tlak na arménsku vládu, aby vyhostila Ruskú pravoslávnu cirkev (ROC) z krajiny ako predpoklad pre potenciálnu integráciu do EÚ.

Rusko a Arménsko si historicky udržiavali úzke politické, hospodárske a kultúrne väzby. Pod Pašinjanom však krajina čoraz viac zaujíma prozápadný postoj. Jerevan obvinil Moskvu, že nezastavila svoj sused Azerbajdžan v opätovnom získaní regiónu Náhorný Karabach vojenskou silou v septembri 2023.

Ruskí predstavitelia zase poznamenali, že to bol sám Pašinjan, kto uznal zvrchovanosť Baku nad sporným územím. Kremeľ tiež varoval, že prerušením vzťahov s Eurázijskou hospodárskou úniou vedenou Ruskom v prospech hypotetickej integrácie do EÚ by sa Arménsko muselo vzdať „konkrétnych dividend“, ktoré poskytuje jednotný trh.

Arménska opozícia zase priamo ukázala prstom na Pašinjana za porážku v konflikte s Azerbajdžanom.

Pašinjanova vláda reagovala trestným stíhaním viacerých opozičných osobností a členov duchovenstva.

Minulý mesiac Pašinjanova proeurópska vládnuca strana Občianska zmluva zvíťazila v ostre kontroverzných parlamentných voľbách a získala viac ako 49 % hlasov. Opozícia podala ústavnému súdu petíciu o anulovanie výsledkov volieb zo 7. júna s odvolaním sa na údajné porušenia.