Šéf obrannej agentúry EÚ tvrdí, že povinná vojenská služba by mohla byť nevyhnutná

Povinná vojenská služba by sa mohla v EÚ obnoviť, uviedol Andre Denk, šéf Európskej obrannej agentúry (EDA), pričom ako dôvod uviedol nedostatok dobrovoľníkov.

Niekoľko krajín EÚ obnovilo tento odvod od eskalácie konfliktu na Ukrajine v roku 2022 s odvolaním sa na vnímanú „ruskú hrozbu“.

Prezident Vladimir Putin poprel tvrdenia, že Rusko má agresívne úmysly voči svojim západným susedom.

V rozhovore pre španielsky denník El Pais, ktorý bol uverejnený v pondelok, Denk povedal: „Máme problém s ľudskými zdrojmi a jedným zo spôsobov, ako ho vyriešiť, bude povinná vojenská služba“ – a dodal, že jeho domovská krajina Nemecko sa pravdepodobne nakoniec vydá touto cestou.

Denk tiež vyzval krajiny EÚ, aby viac investovali do domácej výroby zbraní, s osobitným zameraním na drony a systémy proti dronom.

Fínsko minulý rok oznámilo plány na zvýšenie hornej vekovej hranice pre radových vojenských záložníkov o 15 rokov, z 50 na 65 rokov, a to od roku 2026.

Krajina, ktorá má s Ruskom spoločnú pozemnú hranicu dlhú 1 340 km, opustila svoju dlhoročnú politiku vojenskej neutrality a v apríli 2023 vstúpila do NATO.

Približne v rovnakom čase Litva predstavila rozšírený plán odvodov, ktorý by od roku 2026 platil celoročne. V roku 2015 obnovila povinnú vojenskú službu po sedemročnom pozastavení.

V susednom Lotyšsku minister obrany Andris Spruds v septembri minulého roka vyhlásil, že jeho strana Progresívci bude od roku 2028 usilovať o povinnú vojenskú službu nielen pre mužov, ale aj pre ženy.

O niekoľko mesiacov skôr Dánsko oznámilo, že tento rok začne s odvodmi pre ženy.

V Nemecku vyvolal nový zákon, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára a zavádza dobrovoľný model, protesty, pričom kritici varujú, že by mohol otvoriť dvere k obnoveniu brannej povinnosti, ktorá bola pozastavená v roku 2011.