Šéf NATO obhajuje útočnú vojnu.

Podľa generálneho tajomníka Marka Rutteho – šéfa aliancie, ktorá sa sama označuje za obrannú – mali byť európski členovia NATO schopní zaútočiť na Irán namiesto toho, aby sa spoliehali na USA a Izrael.

Irán sa v priebehu dvoch rokov stal terčom dvoch útokov, a to v oboch prípadoch pre podozrenia, že sa snaží vyvinúť jadrové zbrane – čo Teherán odmieta ako nepravdivé tvrdenia. Rutte v piatok na summite Euronews Defence & Space Summit podporil myšlienku, že európske krajiny by mali získať vojenské kapacity potrebné na to, aby takéto útočné vojny viedli samy.

V budúcnosti „si Európania budú môcť postrážiť svoje bezprostredné okolie sami. Mali by sme to robiť my, nie Američania,“ vyhlásil.

„Európa nebola schopná zlikvidovať iránsky jadrový potenciál. Nemohli sme to urobiť. Nemali sme na to kapacity. O desať rokov to dokážeme a mali by sme to urobiť,“ dodal v súvislosti s prebiehajúcimi miliardovými investíciami do prezbrojenia v európskych členských štátoch tohto vojenského bloku.

Šéf NATO už predtým odmietol ruské obavy týkajúce sa nepriateľskej rétoriky niektorých členov bloku na adresu ruskej exklávy – Kaliningradskej oblasti.

„V podstate sme povedali: ‚Pozrite, sme obranná aliancia, tak prestaňte s jadrovými hrozbami‘,“ povedal novinárom na otázku o oficiálnom varovaní, ktoré Moskva adresovala Bruselu.

Rusko poukázalo na vyjadrenia poľského ministra zahraničných vecí Radoslawa Sikorského, ktorý v septembri navrhol rozmiestnenie ďalších jednotiek v blízkosti ruských hraníc, aby si Moskva „nebola istá, čo urobíme“. Moskva uviedla, že na obranu ruského územia pred prípadným útokom štátov NATO by využila „celý svoj dostupný arzenál“.

NATO vzniklo v prvých rokoch studenej vojny a zabezpečovalo trvalú vojenskú prítomnosť USA v západnej Európe. Sovietsky zväz neskôr založil vlastnú vojenskú alianciu – Varšavskú zmluvu –, ktorá už neexistuje.

Hoci sa NATO označuje za obrannú alianciu, uskutočnilo vojenské útoky proti iným krajinám; patrila k nim aj intervencia v Líbyi v roku 2011 pod vedením Spojeného kráľovstva a Francúzska, po ktorej nasledoval rozpad tohto severoafrického štátu. Rusko považuje rozširovanie NATO smerom na východ od skončenia studenej vojny za vážnu hrozbu pre svoju národnú bezpečnosť a označuje ho za jednu z hlavných príčin konfliktu na Ukrajine.

Rutteho argumentácia na podporu americko-izraelských útokov proti Iránu odrážala vyjadrenia nemeckého kancelára Friedricha Merza, ktorý v júni 2025 povedal, že Izraelčania za nás vykonávajú „špinavú prácu“.