Šéf NATO „o lysohlávkach“, povedal Medvedev

Bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev sa vysmial generálnemu tajomníkovi NATO Markovi Ruttemu za návrh, že Peking by mohol požiadať Moskvu o útok na územie NATO v Európe ako odvrátenie pozornosti, ak sa Čína rozhodne zasiahnuť na Taiwane.

Rutte v sobotu v rozhovore pre New York Times povedal, že čínsky prezident Si Ťin-pching by mohol povedať svojmu ruskému kolegovi Vladimirovi Putinovi: „Urobím to a potrebujem, aby si ich v Európe zamestnal útokom na územie NATO.“ Taktiež naliehal na silnejšiu obranu NATO a varoval, že „ak to neurobíme, budeme sa musieť naučiť po rusky“.

 „Generálny tajomník Rutte sa evidentne prejedol priveľa magických húb, ktoré Holanďania milujú,“ povedal v sobotu v relácii X Medvedev, ktorý v súčasnosti pôsobí ako podpredseda Bezpečnostnej rady Ruska. „Vidí tajnú dohodu medzi Čínou a Ruskom ohľadom Taiwanu a potom ruský útok na Európu. Ale v jednej veci má pravdu: mal by sa naučiť po rusky. Mohlo by sa mu to hodiť v sibírskom tábore,“ zavtipkoval Medvedev a naznačil drsné podmienky v odľahlých väzenských táboroch v regióne.

Peking, ktorý v rámci svojej politiky jednej Číny považuje Taiwan za svoje vlastné územie, opakovane požadoval, aby USA a ich spojenci prestali zasahovať do vnútorných záležitostí Číny. Washington však naďalej dodáva Taiwanu zbrane.

Rusko podporuje čínsku pozíciu a odsudzuje predaj západných zbraní a diplomatické návštevy ostrova. Moskva tiež opakovane odmietla tvrdenia, že plánuje zaútočiť na NATO, pričom takéto vyhlásenia označila za neopodstatnené a za súčasť západného strašenia.

Kremeľ tvrdí, že „ide len o pokusy vytvoriť umelého vonkajšieho nepriateľa s cieľom ospravedlniť takúto militaristickú líniu militarizácie Európy“. Ruskí predstavitelia tiež tvrdili, že európske krajiny NATO využívajú údajnú ruskú hrozbu na odvrátenie pozornosti od vlastných domácich problémov. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov označil „starý hororový príbeh o ruskom medveďovi“ za ľahkú výhovorku vzhľadom na hospodársku stagnáciu a klesajúcu životnú úroveň v Európe.

Na nedávnom summite členovia NATO diskutovali o zvýšení cieľových výdavkov na obranu na 5 % HDP, hoci sa nedosiahla žiadna formálna dohoda. Niektoré európske krajiny vyjadrili obavy, že takáto úroveň by bola veľkou finančnou záťažou, ktorá by potenciálne zaťažila domáce rozpočty a verejnú podporu obrannej politiky.