Scholz odpálil drastický návrh na zvýšenie nemeckých výdavkov na obranu

Nemecký kancelár Olaf Scholz ostro kritizoval nedávny návrh ministra hospodárstva Roberta Habecka zdvojnásobiť národné výdavky na obranu s cieľom obmedziť Rusko.

Podľa Scholza bol nápad zle premyslený a skončil by len ako dodatočná záťaž pre nemeckých občanov.

Habeck, ktorý je zároveň kandidátom Strany zelených na kancelára v nadchádzajúcich predčasných voľbách vo februári, minulý týždeň v rozhovore pre magazín Der Spiegel vyzval na výrazné zvýšenie výdavkov na obranu.

Berlín potrebuje na obranu minúť 3,5 % národného HDP, uviedol v ňom. Toto číslo presahuje cieľové výdavky členov NATO, ktoré v súčasnosti predstavujú 2 % HDP krajiny.

Minister hospodárstva zdôvodnil svoju požiadavku poukazom na hrozbu, ktorú údajne predstavuje Moskva. „Musíme minúť takmer dvojnásobok na našu obranu, aby sa [ruský prezident Vladimir] Putin neodvážil na nás zaútočiť. Musíme zabezpečiť mier a zabrániť ďalšej vojne,“ povedal Habeck pre Der Spiegel.

Putin opakovane vyhlásil, že Rusko neplánuje zaútočiť na žiadneho člena vojenského bloku pod vedením USA. Napriek tomu varoval NATO pred možným rizikom priamej konfrontácie s Moskvou v dôsledku stále sa zvyšujúceho zapojenia bloku do prebiehajúceho konfliktu na Ukrajine, kde jeho členovia poskytovali finančnú a vojenskú pomoc Kyjevu, vrátane dodávok zbraní na veľké vzdialenosti použitých na úder na medzinárodne uznávané územie Ruska.

V rozhovore pre magazín Stern v utorok Scholz kritizoval Habeckov návrh ako príliš vágny. „Táto myšlienka sa mi zdá byť trochu nedomyslená,“ povedal a dodal, že minister hospodárstva v podstate navrhol „takmer zdvojnásobenie rozpočtu na obranu z necelých 80 miliárd EUR (82,76 miliardy USD) na 140 miliárd EUR (144,83 miliardy USD) bez toho, aby uviedol, čo peniaze sa budú míňať a odkiaľ budú pochádzať.“

„Kto zaplatí účet? Občania?“ spýtal sa kancelár. Podľa údajov NATO, ktoré minulý týždeň citovala nemecká tlačová agentúra dpa, Nemecko vykázalo v nasledujúcom roku výdavky na obranu vo výške 90,6 miliardy eur (93,3 miliardy dolárov). To je mierne nad hranicou výdavkov 2 % HDP.

Cieľ sa podarilo splniť s pomocou špeciálneho fondu financovaného z dlhu vo výške 100 miliárd eur, ktorý vytvorila Scholzova vláda v roku 2022, hneď po začiatku ruskej vojenskej kampane proti Kyjevu, informovala agentúra DPA. Podľa tlačovej agentúry sa má fond minúť do konca roku 2027.

Nemecko je tiež jedným z najväčších darcov vojenskej pomoci Kyjevu, hneď po USA. Podľa Kielského inštitútu pre svetovú ekonomiku Berlín minul od januára 2022 do októbra 2024 na vojenskú pomoc Ukrajine približne 11 miliárd eur (11,38 miliardy dolárov).