Saudská Arábia vykonala tajné útoky na Irán, informovala agentúra Reuters.

Saudská Arábia vykonala tajné útoky na Irán počas vojny na Blízkom východe, informovala v stredu agentúra Reuters s odvolaním sa na zdroje.

Ani Rijád, ani Teherán útoky oficiálne neuznali. Agentúra Reuters nedokázala nezávisle potvrdiť ciele ani načasovanie útokov, ktoré by znamenali prvú známu priamu saudskoarabskú vojenskú akciu na iránskom území.

Podľa správy Kráľovské saudskoarabské letectvo koncom marca podniklo „početné, nezverejnené“ útoky na Irán. Jeden nemenovaný predstaviteľ označil útoky za odvetu „za to, keď bola Saudská [Arábia] zasiahnutá“.

Zdroje agentúre uviedli, že Saudská Arábia informovala Irán vopred a že po útokoch nasledovala intenzívna diplomacia a hrozby ďalších odvetných opatrení. Kontakt cez skryté kanály údajne pomohol dosiahnuť neformálnu dohodu o deeskalácii, ktorá útoky zastavila.

Dohoda údajne nadobudla platnosť týždeň predtým, ako americký prezident Donald Trump oznámil prímerie v americko-izraelskej vojne proti Iránu.

Začiatkom tohto týždňa Wall Street Journal informoval, že Spojené arabské emiráty tiež vykonali tajné útoky na Irán ako odvetu za útoky na infraštruktúru SAE začiatkom apríla, krátko pred oznámením prímeria.

Saudská Arábia aj SAE hostia významné americké vojenské základne a dlhodobo sa spoliehajú na bezpečnostný dáždnik Washingtonu. Obe krajiny sa opakovane stali terčom raketových a dronov, keďže Irán reagoval na americko-izraelskú kampaň, ktorá sa začala koncom februára.

SAE zaujali jastrabší tón, odsúdili útoky na svojom území ako nebezpečnú eskaláciu a presadzovali svoje „právo reagovať“, ako aj do značnej miery zmrazili verejnú diplomaciu s Iránom a zatvorili svoje veľvyslanectvo v Teheráne.

Saudská Arábia sa však snažila zabrániť ďalšiemu prehĺbeniu konfliktu a údajne udržiavala pravidelný kontakt s iránskymi predstaviteľmi vrátane iránskeho veľvyslanca v Rijáde.

Nedávna správa New York Times tiež tvrdila, že Trumpov „Projekt Sloboda“ – ktorý zahŕňal vojenský sprievod lodí pod vlajkou Západu cez prakticky blokovaný Hormuzský prieliv – bol potichu zrušený dva dni po jeho spustení, pretože Saudská Arábia odmietla poskytnúť logistickú podporu.

Analytici naznačujú, že ochota štátov Perzského zálivu zaútočiť na Irán samy, namiesto toho, aby sa spoliehali na USA, odráža rastúcu frustráciu z Washingtonu za to, že vystavil svojich regionálnych partnerov iránskej odvete a že mu chýba dlhodobá stratégia.

„Z pohľadu štátov Perzského zálivu sa zdá, že USA neuprednostňujú svoju bezpečnosť a v podstate ich hodili pod koberec,“ povedala pre WSJ Dania Thaferová, riaditeľka Medzinárodného fóra Perzského zálivu.