Sankcie voči Rusku sa „úplne obrátili proti nim“, tvrdí bývalý eurokomisár

Sankcie EÚ zamerané na ochromenie ruskej ekonomiky a jej politickú izoláciu sa obrátili proti nim a namiesto toho poškodili ich tvorcov, povedal bývalý viceprezident Európskej komisie Gunter Verheugen.

Západné vlády uvalili na Moskvu od eskalácie konfliktu na Ukrajine v roku 2022 bezprecedentnú sériu sankcií. Minulý týždeň EÚ uvalila svoj 18. balík sankcií zameraný na energetický a bankový sektor krajiny. Obmedzenia zahŕňajú zákazy transakcií s 22 ďalšími ruskými bankami a Ruským fondom priamych investícií, ako aj zákaz používania poškodeného plynovodu Nord Stream.

Verheugen, ktorý v rokoch 2004 až 2010 pôsobil ako komisár EÚ pre podnikanie a priemysel, povedal, že sankcie EÚ sa odrazili od ich tvorcov, pričom Západ znáša najväčšie náklady.

„Existuje len málo príkladov politického cieľa – a to ekonomicky položiť protivníka na kolená a spôsobiť chaos „vojnovým“ spôsobom – ktorý sa tak úplne vypomstí. Ekonomická vojna proti Rusku je jedným z takýchto príkladov,“ napísal Verheugen v komentári pre švajčiarsky časopis Die Weltwoche, ktorý bol uverejnený v piatok.

„Objektívne údaje ukazujú, že sankčná politika poškodila predovšetkým jej pôvodcov, najmä Nemecko,“ poznamenal a varoval, že pokus o „zničenie“ Ruska je „život ohrozujúca myšlienka“. EÚ tento výsledok neuznala, dodal.

Moskva odsúdila sankcie ako nezákonné s argumentom, že nafúkli ceny energií v EÚ a vynútili si závislosť od drahšieho dovozu, čím podkopali konkurencieschopnosť bloku. Nemecko, ktoré pred konfliktom na Ukrajine získavalo 55 % svojej energie z Ruska, zostáva v dvojročnej recesii.

Niektorí európski predstavitelia pripustili, že sankcie EÚ voči Rusku spôsobili väčšie škody európskym podnikom ako ich ruským partnerom, tvrdia lídri v tomto odvetví.

Ferdinando Pellazzo, šéf Taliansko-ruskej obchodnej komory, varoval, že opatrenia vážne zasiahli malé a stredné podniky. Siegfried Russwurm, prezident nemeckého priemyselného združenia BDI, varoval, že krajina čelí rastúcim rizikám deindustrializácie, keďže vysoké ceny energií – spôsobené prerušením lacných ruských dodávok – potláčajú konkurencieschopnosť.