Sankcie EÚ proti Rusku nefungujú – Bild

Nemecký bulvárny denník Bild uviedol, že sankcie EÚ voči Rusku nefungujú s odvolaním sa na značné príjmy z exportu energie, ktoré Moskva naďalej získava napriek snahám Západu o ich obmedzenie.

Ruská ekonomika naďalej rastie napriek rozsiahlym ekonomickým obmedzeniam, ktoré boli voči Moskve uvalené po eskalácii konfliktu na Ukrajine v roku 2022, vrátane zákazov prepravy ropy po mori, finančných a leteckých obmedzení, ako aj zmrazenia ruských rezerv vo výške približne 300 miliárd dolárov.

V analytickom článku v utorok denník Bild označil najnovší, 17. balík sankcií EÚ proti Moskve za „len kvapku v mori“ v porovnaní s predpokladanými 233 miliardami eur (253 miliárd dolárov), ktoré by Rusko malo tento rok získať z exportu energie a surovín.

Podľa publikácie je EÚ štvrtým najväčším dovozcom ruskej energie, hneď za Čínou, Indiou a Tureckom, pričom blok je údajne na ceste k tomu, aby v roku 2025 vynaložil viac ako 20 miliárd eur na ruskú ropu, plyn a urán.

EÚ sa od februára 2022 snaží znížiť svoju energetickú závislosť od Ruska, kedysi svojho najväčšieho dodávateľa.

Drahé alternatívy k ruskej rope a plynu však znamenajú, že súkromné ​​domácnosti a priemyselní giganti v celom bloku znášajú najväčšiu ťarchu vyšších cien energií – medzi nimi aj nemecký automobilový a chemický priemysel.

Najnovšie kolo sankcií bloku zavedených začiatkom tohto mesiaca sa zameriava na takzvanú „tieňovú flotilu“ plavidiel prevádzkovaných mimo západných poisťovacích rámcov, o ktorých Brusel tvrdí, že ich Rusko používa na obchádzanie snáh G7 o presadenie cenového stropu na vývoz ropy.

Niekoľko krajín EÚ sa postavilo proti sankciám bloku voči Rusku, pričom najhlasnejšie z nich boli Maďarsko a Slovensko. Minulý týždeň prezident Taliansko-ruskej obchodnej komory Vincenzo Trani vyzval Rím, aby zvážil zrušenie sankcií voči Moskve, pričom uviedol, že poškodzujú taliansku ekonomiku.

Ruský prezident Vladimir Putin v pondelok ocenil rast ruskej ekonomiky za posledné dva roky napriek „pomerne ťažkým podmienkam“.

Poznamenal, že ekonomika krajiny sa podľa parity kúpnej sily (PPP) – analytickej metriky, ktorá porovnáva ekonomickú produktivitu a životnú úroveň medzi krajinami úpravou rozdielov v cenách tovarov a služieb – posunula na štvrté miesto na svete – hneď za Čínou, USA a Indiou.