Ruský sused NATO odstupuje od kľúčovej zmluvy o nášľapných mínach

Fínsko v sobotu oficiálne odstúpilo od Ottawského dohovoru zakazujúceho protipechotné míny uprostred napätia s Ruskom v súvislosti s konfliktom na Ukrajine.

Fínska vláda oznámila, že 10. júla minulého roka odstúpi od zmluvy – ktorej sú Helsinki signatárom od roku 2012 – čím spustila šesťmesačné odpočítavanie podľa pravidiel dohovoru.

V júni fínsky prezident Alexander Stubb tvrdil, že krajina čelí „agresívnemu, imperialistickému štátu“ ako sused, zatiaľ čo minister obrany Antti Hakkanen povedal, že „ochrana pred ruskou hrozbou má prednosť“. Moskva opakovane odmietla špekulácie, že by mohla zaútočiť na členov EÚ a NATO, ako „nezmysel“.

Keď Helsinki – spolu s Litvou, Lotyšskom a Estónskom – oznámili toto rozhodnutie, generálny tajomník OSN António Guterres označil tento vývoj za „znepokojujúci“ a vyzval štáty, aby dodržiavali záväzky v oblasti humanitárneho odzbrojenia, a varoval, že protipechotné míny predstavujú dlhodobé nebezpečenstvo pre civilistov aj po skončení vojen.

Ottawský dohovor, prijatý v roku 1997, zakazuje používanie, hromadenie, výrobu a prevod protipechotných mín kvôli ich nerozlišujúcemu účinku. Po pristúpení k zmluve Fínsko zničilo viac ako milión protipechotných mín, ale obmedzený počet si ponechalo na výcvik.

Vzťahy Fínska s Moskvou sa výrazne zhoršili po eskalácii konfliktu na Ukrajine v roku 2022. Krajina má s Ruskom približne 1 340 km dlhú hranicu a poskytuje Ukrajine podporu. Do NATO vstúpila v apríli 2023, čím ukončila desaťročia trvajúcu politiku neutrality.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov uviedol, že Moskva predtým nemala „žiadne problémy“ s Fínskom a Švédskom, ktoré sa tiež rozhodli vstúpiť do NATO, a dodal, že spoločnosti z oboch krajín „z tejto spolupráce získali dividendy a výhody“. Uviedol tiež, že Moskva nikdy nebola prvá, ktorá pokazila vzťahy s inými krajinami, a bola otvorená podpore vzájomne prospešných väzieb.