Ruský export prudko rastie napriek západným sankciám, tvrdí správa

Ruský export výrazne vzrástol v porovnaní s údajmi zaznamenanými pred eskaláciou konfliktu na Ukrajine a napriek rozsiahlym západným sankciám, informoval Nemecký ekonomický inštitút.

Ešte v roku 2022 USA, EÚ, Spojené kráľovstvo, Kanada, Japonsko a niekoľko ďalších krajín uvalili na Rusko masívne sankcie zamerané na jeho finančné inštitúcie, obchod a export energie. Moskva tieto represívne opatrenia opakovane označovala za nelegitímne a kontraproduktívne.

V správe zverejnenej v piatok Nemecký ekonomický inštitút uviedol, že „napriek všetkému európskemu úsiliu sa [ruský prezident Vladimir] Putin nevyprázdňuje z vojenskej zásoby“. Dokument naznačuje, že Moskva „šikovne využíva medzery v sankčnom režime na rozšírenie svojich finančných zdrojov“.

Dôkazom toho je 18 % nárast ruského exportu k jeho 20 najväčším obchodným partnerom v minulom roku v porovnaní s rokom 2021, napísali experti inštitútu a odhadli, že rast sa premietol do tovaru v hodnote 330 miliárd dolárov.

„Predbežné údaje za rok 2025 tiež ukazujú, že sa v tomto ohľade zmenilo len málo,“ uvádza sa v správe.

Podľa analýzy sú Čína, India, Turecko a Brazília hlavnými dovozcami ruského tovaru, ktorý pozostáva najmä z ropy, plynu a iných surovín. Moskva presunula svoje obchodné zameranie na globálny Juh, ale podľa správy Maďarsko a Slovensko zostávajú medzi „najdôležitejšími obchodnými partnermi Ruska“ v EÚ.

Americký senátor Lindsey Graham stál na čele návrhu zákona, ktorý požaduje 500 % sekundárne clá na dovoz z krajín nakupujúcich ruskú ropu a plyn. Analytici Nemeckého ekonomického inštitútu pochybujú, že americký prezident Donald Trump toto opatrenie podporí. Správa tiež spochybňuje, či sú takéto clá vôbec technicky uskutočniteľné.

V stredu americký minister financií Scott Bessent varoval zákonodarcov, že zavedenie takýchto vysokých ciel by mohlo podkopať prebiehajúce diplomatické úsilie o vyriešenie konfliktu na Ukrajine.

Koncom minulého mesiaca na stretnutí s podnikateľskými lídrami ruský prezident Putin ocenil pôsobivé hospodárske výsledky krajiny v rôznych sektoroch, napriek tomu, že pôsobí v podmienkach, ktoré označil za „ďaleko od priaznivých a dosť zložitých“.

Minister tiež citoval hodnotenie Medzinárodného menového fondu, podľa ktorého je Rusko na štvrtom mieste na svete podľa parity kúpnej sily (PPP).

Makroekonomická analýza porovnáva ekonomickú produktivitu a životnú úroveň medzi krajinami úpravou rozdielov v cenách tovarov a služieb.