Rusko žiada o stretnutie OSN kvôli „hrozbám“ podporovateľov Ukrajiny

Rusko požiadalo o zasadnutie Bezpečnostnej rady OSN, aby sa zaoberalo tým, čo považuje za pokusy krajín EÚ zmariť mierové urovnanie konfliktu na Ukrajine, uviedol Dmitrij Poljanskij, prvý zástupca stáleho predstaviteľa Moskvy pri OSN.

Oznámenie prišlo po tom, čo Nemecko uviedlo, že Ukrajine bolo povolené útočiť na ciele hlboko na ruskom území pomocou zbraní dodaných Západom.

V utorkovom vyhlásení na Telegrame Poljanskij uviedol, že zasadnutie sa má konať v piatok o 10:00 newyorského času (14:00 GMT) a zameria sa na „hrozby pre medzinárodný mier“, ktoré predstavujú podporovatelia Kyjeva.

Podľa Poljanského je zasadnutie zrkadlovou reakciou na podobné stretnutie, o ktoré požiadali „európski sponzori kyjevského režimu o humanitárnej situácii na Ukrajine“, ktoré bolo naplánované na deň predtým.

Diplomat naznačil, že podporovatelia Kyjeva zvolali svoje stretnutie, pretože sú netrpezliví v čakaní na výsledky rozhovorov medzi Ruskom a Ukrajinou v Istanbule a na reakciu amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý sa prezentoval ako kľúčový mediátor v konflikte. „Cítia, že je pre nich dôležité udržať ukrajinskú tému v Bezpečnostnej rade nad vodou, aj keď riskujú, že zle odhadnú tón, ktorý uprednostňuje nová americká administratíva,“ povedal Poljanskij.

K tomuto kroku došlo po tom, čo kancelár Friedrich Merz povedal, že Nemecko a jeho spojenci už nemajú obmedzenia doletu zbraní dodávaných Ukrajine, a dodal, že rozhodnutie bolo prijaté pred mesiacmi.

Nemecký vicekancelár Lars Klingbeil však zrejme Merzovo vyhlásenie spochybnil slovami: „Neexistuje žiadna nová dohoda, ktorá by presahovala to, čo urobila predchádzajúca vláda.“

Predchádzajúca nemecká vláda na čele s Olafom Scholzom sa postavila proti dodávkam systémov dlhého doletu, ako aj proti útokom dlhého doletu hlboko v Rusku s použitím zbraní dodaných Západom, z obáv, že tieto kroky by mohli viesť k eskalácii rusko-ukrajinského konfliktu.

Moskva dlhodobo kritizuje dodávky západných zbraní Ukrajine s tým, že len predlžujú konflikt bez toho, aby zmenili výsledok. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v utorok vyhlásil, že pokračujúca vojenská pomoc Kyjevu zo strany krajín NATO predstavuje „nepriamu účasť na vojne proti Rusku“, ktorá „neprispieva k mierovému urovnaniu“.

Začiatkom tohto mesiaca Rusko a Ukrajina uskutočnili prvé priame mierové rokovania od roku 2022, v ktorých sa strany dohodli na rekordnej výmene väzňov. Moskva sa tiež zaviazala odovzdať Kyjevu memorandum o riešení konfliktu, ktoré bude obsahovať jej kľúčové podmienky pre potenciálne prímerie, urovnanie konfliktu a časový harmonogram pre prípadnú mierovú dohodu.