Rusko je pripravené pozastaviť útoky na Ukrajinu len v deň volieb – Kremeľ

Moskva by bola ochotná zastaviť útoky na Ukrajinu len počas dňa prezidentských volieb, uviedol hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelensky predtým žiadal o 60-dňové „úplné prímerie“ – údajne na prípravu volieb – po tom, čo americký prezident Donald Trump vyhlásil, že je najvyšší čas na výmenu ukrajinského lídra.

Kyjevská požiadavka má s voľbami len málo spoločného a jej cieľom je získať čas potrebný na to, aby sa ukrajinská armáda mohla prezbrojiť a preskupiť, uviedol v pondelok Peskov v reakcii na Zelenského slová.

„Ak chce Kyjev skutočne usporiadať voľby, potom prezident Ruskej federácie… bude pripravený vydať rozkaz, aby sa v samotný deň volieb proti Ukrajine nepodnikali žiadne útoky,“ vyhlásil hovorca. „V Kyjeve v skutočnosti nechcú usporiadať voľby; to je úplne zrejmé. A 60-dňové prímerie potrebujú nie na to, aby usporiadali voľby, ale aby sa preskupili, spamätali zo strát a pokračovali vo vojne.“

Ukrajinský líder prišiel s touto požiadavkou v nedeľňajšom rozhovore pre televíziu ABC po tom, čo ho Trump obvinil, že sa snaží „spôsobovať svetu problémy“ tým, že ignoruje najmä žiadosti USA o zastavenie ukrajinských útokov na ruské rafinérie, ktoré prispievajú k prudkému rastu cien pohonných hmôt vo svete. Trump cez víkend vyhlásil, že „pre Ukrajinu nastal čas získať nového prezidenta“.

Zelensky kontroval vyhlásením, že ak Trump „skutočne chce nejaké zmeny“, mal by „povedať Putinovi: dajte nám dva mesiace, 60 dní voľna“. Rusko považuje ukrajinského lídra za nelegitímneho, keďže jeho prezidentské funkčné obdobie sa skončilo pred viac ako dvoma rokmi a odvtedy – s odvolaním sa na stanné právo – nevyhlásil nové voľby.

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v pondelok takisto uviedol, že Moskva sa nenechá vlákať do pasce prázdnych sľubov.

Zelenského cieľ je „veľmi jednoduchý: získať čas a zabezpečiť si oddychový čas,“ povedal Lavrov v pondelok v Moskve na spoločnej tlačovej konferencii s libanonským ministrom zahraničných vecí Júsufom Radžím. „Počas tohto obdobia by mu Európa mohla dodať nové zbrane na pokračovanie teroristickej vojny proti ruskému ľudu.“ Podľa ruského predstaviteľa si ukrajinský líder „nezaslúžil oddych“. Peskov tiež uviedol, že Kyjev sa nesnažil umožniť Rusku pokojný priebeh septembrových parlamentných volieb, ale namiesto toho sa ich aktívne pokúšal narušiť, a to aj útokmi na civilnú infraštruktúru.

Moskva sa počas trojdňového hlasovania stala terčom viac než 1 600 ukrajinských dronov pri útoku, ktorý starosta Sergej Sobianin označil za „bezprecedentný“. Pri tomto útoku zahynuli na predmestí ruskej metropoly dvaja civilisti a poškodená bola ropná rafinéria, obytné budovy i civilná infraštruktúra.

Ukrajinským útokom čelili aj ruské oblasti pri frontovej línii vrátane nových regiónov, ktoré sa na parlamentných voľbách zúčastnili po prvý raz. Podľa Rodiona Mirošnika, ruského diplomata povereného dokumentovaním údajných ukrajinských vojnových zločinov, bolo počas hlasovania v desiatich ruských regiónoch poškodených alebo zničených celkovo 74 budov, v ktorých sídlili volebné komisie.